Page 18 - Večerné rozprávky 1.
P. 18

vošla kráľovná so svojím sprievodom. Nemilo sa podivila, že ne-
           vidí ani pradienko spradené. Nahnevala sa. Marienka sa začala
           vyhovárať, že jej je za matkou a sestrami smutno a sľúbila, že
           bude usilovná. Dvere sa zas zavreli a Marienka osamela.
               Vtom počuje klopkať na oblôčik. Klop, klop, klop. Pozrie doň
           a so strachom odskočí. „Neboj sa nás a otvor nám, Marienka,
           budeme ti na dobrej pomoci“ – ozve sa spod okna. Marienka pre-
           koná strach a otvorí oblôčik. Dnu sa cezeň pretisnú tri staré te-
           tušky, ale aké tetušky! Jedna má obrovskú dolnú peru (gambu),
           druhá obrovský palec na ruke a tretia obrovský palec na nohe.
           „Neboj sa nás, prišli sme ti pomôcť. Choď si ľahnúť, dobre sa
           vyspi a ostatné nechaj na nás.“ Marienka bola z toľkého nične-
           robenia unavená a s radosťou poslúchla dobré starenky a ľahla
           si. Starenky sa pustili do práce a ráno, keď kráľovná prišla Ma-
           rienku navštíviť, našla skoro dve komnaty spradené. Nebola to
           obyčajná priadza, ale navinuté zlaté nite do obrovských kotúčov.
           Z komnát vychádzala žiara, akoby slniečko vstávalo. Kráľovná
           i  jej  sprievod  od  údivu  zhíkli.  Kráľovná  Marienku  pochválila  a
           prisľúbila chystať svadbu. „Ak to do zajtra takto spradieš, popo-
           ludní bude svadba!“ Keď kľúč zaštrkotal v zámke Marienka sa
           už vôbec nebála a netrpezlivo čakala na tetušky. Ešte ani dobre
           nezaklopkali a už okienko otvárala. Privítala ich milými slovami
           a ponúkala dobrým jedlom. „Milé tetušky, ako sa vám len potom
           odvďačím?“ – pýtala sa ich. Všetky tri sa milo usmiali a naraz
           odpovedali: „Nič nepotrebujeme, radi ti pomáhame, ale máme
           jednu žiadosť. Aby si nás pozvala na svadobnú hostinu.“
               „Rada  to  splním  a  posadím  vás  na  najčestnejšie  miesto!“
           – sľubovala Marienka. „Tak choď si ľahnúť, aby si mala na svad-
           be krásne červené líčka a o nič sa už nestaraj.“ Ďakujem vám
           tetušky, veľmi vám ďakujem“ – rozplývala sa od šťastia Marienka
           a spokojne si ľahla do postieľky. Starenky sa dali do práce a keď
           ráno skončili, potichúčky cez oblôčik odišli preč. Marienka ešte
           sladko spala, keď do komnaty vstúpila kráľovná a udivene poze-
           rala na tri komnaty plné žiary od zlatých nití. Zobudila Marienku
           bozkom na čelo.
 - 16 -                                  - 17 -
   13   14   15   16   17   18   19   20   21   22   23