Page 25 - Večerné rozprávky 1.

KTO MAL PRAVDU

Bol raz jeden kráľ a mal tri dcéry, tak ako to v rozprávkach
a veľmi často i v skutočnosti chodí. Boli krásne po svojej ne-
bohej matke a múdre po svojom otcovi. Najstaršia Anastázia
mala najradšej zo všetkého zlato a šperky z neho. Už ako malé
dieťa sa nimi krášlila a presedela pred zrkadlom každú voľnú
chvíľu. Nemyslite si, tých voľných chvíľ nebolo až tak veľa, lebo
aj princezny majú svoje povinnosti. Musia sa naučiť tancovať,
spievať, noty, čítať, písať na pergameny, maľovať, jazdiť na koni,
venovať sa cudzím jazykom, matematike a politike. Notám a
spievaniu sa najviac venovala druhá, prostredná dcéra, ktorej
dali aj príhodné meno Spievanka. Tá ráno ledva otvorila oči už
precvičovala stupnice a svojím spevom konkurovala vtáčikom.
Posledná dcéra, najmladšia Maruška, tieto povinnosti zvládala
ľavou zadnou a ešte si pribrala prácu v kuchyni a varila, smažila
a piekla dobroty nekonečné. Kráľ to nerád videl a sestry sa jej
za to vysmievali. Maruška však vedela svoje – bola v poradí až
tretia na post kráľovnej, a tak sa radšej pripravovala na skutočný
život v budúcej rodine.
Kráľ často sedel vo svojej pracovni a rozmýšľal, ako mu bolo
dobre, keď s ním žila jeho manželka. Na stene visel jej obraz v
životnej veľkosti a on sa s ním rozprával, žiadal o radu a spomí-
nal. V poslednej dobe ho strašila myšlienka, čo bude až zostarne
a ktorá dcéra zdedí trón a bude dobre a spravodlivo vládnuť. Mal
ich rád všetky tri a každú pre niečo iné. Vedel, že sú krásne a
múdre, a preto sa nevedel rozhodnúť. Pozeral na obraz a dostal
nápad – zavolám dcéry a určím za kráľovnú tú, ktorá sa preja-
ví, že ma má najradšej. Sluhovia sa rozbehli zavolať princezny.
Dve staršie boli vo svojich komnatách a na pozvanie otca prišli
okamžite. Poklonili sa mu, pobozkali ruku a milými hláskami sa
spýtali, čo si praje otecko – kráľ. Ten sa však nespokojne mrvil
na tróne a čakal na svojho miláčika, najmladšiu dcéru Marušku.
Hoci Maruška hneď poslúchla výzvu, z kuchyne jej to trvalo pod-
- 24 - - 25 -