Page 21 - Večerné rozprávky 1.
P. 21

zbohatnúť.  Rozmýšľal,  rozmýšľal  čo  by  bolo  najjednoduchšie.
           Bratov nemal, a tak ich nemohol obrať o majetok a dediť tiež
           nemal po kom. Ale náhoda mu veľmi nahrala do kariet. Panej v
           zámku sa stratil vzácny prsteň, ktorý jej venoval manžel. Pán bol
           odcestovaný a pani chcela vec vyriešiť do jeho návratu. Ktorási
           komorná jej poradila nášho proroka. Pred prorokovou chalupou
           zastavil koč, vystúpil z neho sluha v livreji a úctivo zaklopal na
           dvere. Prorok ho pozval ďalej a vypočul odkaz od panej. Krútil
           nad všetkým hlavou a dal sa dlho prosiť, kým nasadol do koča.
               V zámku, na rozkaz panej, mu prihotovili krásnu komnatu a
           uhostili vyberanými jedlami. Prorok sa mal veľmi dobre, ale po-
           hodu mu kalila príhoda s prsteňom. Nemal ani šajnu, kde by ten
           prsteň mohol byť. Na druhý, ba až na tretí deň, mu sluha niesol
           do jeho komnaty jedlo. Za dverami počúva, ako prorok hovorí:
           „Už ide prvý, už ho mám!“ – tešil sa na prvý chod jedla. Sluha
           sa začal triasť, padol pred ním na kolená a začal sľubovať: „Pán
           Prorok, prosím vás, ja som len ten prsteň uchytil z nočného sto-
           líka, ja ho nemám, dal som ho tým druhým. Čo mám urobiť, aby
           ste ma neprezradili?!“ „Dones mi 100 zlatých a viac nekradni!“
           –  zamoralizoval  prorok.  Pokojne  sa  najedol  a  čakal  na  druhý
           chod. Druhý sluha s tácňou na rukách sa zastavil pri dverách,
           lebo počul prorokov hlas: „Tak už máme druhého!“ Sluha s ro-
           zochvenými nohami vošiel do komnaty, padol pred prorokom na
           kolená a priznáva sa ku krádeži. „Dones 200 zlatých a nekradni!“
           – znel verdikt. Druhý chod bol výborný, ale prorok čakal ešte na
           tretí. Niesol ho tretí sluha a ako tí dvaja pred ním, aj on počúval
           pri dverách. „Už je tu aj tretí!“ - povedal prorok a náhle otvoril
           dvere. Sluha vpadol do komnaty a šepkal: „Milosť, pán Prorok,
           milosť! Ja mám ten prsteň, už som ho aj chcel vrátiť, ale neviem
           ako. Pomôžte mi, zľutujte sa!“ „Nuž, čo s tebou, zober prsteň, daj
           ho zožrať najväčšiemu moriakovi na dvore, mne dones 300 zla-
           tých a o nič sa viac nestaraj. A nech je to tvoja posledná krádež,
           lebo ináč bude zle!“ – zahromžil prorok. Sluhovia urobili ako im
           prikázal a dali ten veľký prsteň zožrať najväčšiemu a najkrajšie-
           mu moriakovi na dvore.
                                         - 20 -                                                                              - 21 -
   16   17   18   19   20   21   22   23   24   25   26