Page 27 - Večerné rozprávky 1.

ce, chuťové bunky neslané mäsá nijako nechválili. A tak, ako boli
nechutné jedlá, aj tancovačka bola nemastná – neslaná a hostia
sa vytrácali preč. Kuchár sa snažil, varil a piekol sladké jedlá,
ktoré sa po pár dňoch všetkým prejedli a ľudia začali chorľavieť.
Kráľ si nepriznal, že všetkým chýba tá mizerná soľ a jemu ešte
aj jeho najmladšia Maruška.
Maruška s plačom odišla zo zámku a pustila sa do neznámej
a tmavej hory. Chodila po nej, chodila, až neskoro v noci sa do-
stala k maličkej a veľmi útulnej chalúpke. Vošla dnu a našla tam
starenku, ktorá ju privítala chlebom a soľou. Nechala ju u seba
bývať. Naučila ju variť rôzne jednoduché, ale zdravé jedlá, cho-
dili spolu zbierať bylinky a krásne kvety. Bolo jej tam dobre, ale
po čase začala smútiť za otcom a sestrami. Starenka usúdila, že
je už správny čas, dala Maruške čarovný prútik a soľničku plnú
soli. Poučila ju, ako má s vecami zachádzať a upozornila, že
svoju čarovnú moc stratia, ak bude sebecká a nebude sa chcieť
rozdeliť s ostatnými. Po tých slovách starenka zmizla a Maruška
sa našla pred ich zámkom. Na hlave mala starodávnu šatku,
ktorá skrývala jej totožnosť. Dostala sa až pred kráľa, ktorý celý
zmorený sedel v kresle. Maruške pri pohľade naň stislo srdiečko
a ponúkla mu krajec chleba a posypala soľou. „Kde si ženička,
zobrala tú soľ? Veď po tom mojom nerozvážnom rozkaze zmizla
z celej krajiny. Soľ zmizla a moja drahá Maruška tiež akoby sa
pod zem prepadla“ – zanariekal kráľ. „Ach, otecko môj drahý,
ja som sa ti vrátila a doniesla som soli koľko bude treba pre
všetkých. Pozri, tu je soľnička.“ Kráľ sa pozrel na malú nádobku
a zasmial sa. „Veď toto minieme na jednu večeru v zámku, nie
je jej toľko, aby sme sa s ňou mohli deliť.“ „Je jej dosť. Pozri!“
Maruška sypala do veľkého koša, už bol plný a soľnička sypala
a sypala ďalej. „Ľudia, kde ste?! Poďte sem! Stal sa zázrak! Ma-
ruška sa vrátila a priniesla aj soľ!“
Všetci sa radovali, soľ ochutnávali a posýpali si chlieb s
maslom, ktorý im chutil viac, ako najdrahší pamlsok. Kráľ podľa
starého zvyku si roztrhol rúcho, symbolicky si sypal popol na
hlavu a slávnostne vyhlásil: „Som kráľ, ktorý ku sklonku života
- 26 - - 27 -