Page 29 - Večerné rozprávky 1.

SVÄTÝ PETER

Kedysi dávno, pradávno, pred viac ako 2 000 rokmi chodil po
svete s Pánom Ježišom aj svätý Peter. Vtedy ešte nebol svätý,
bol iba spoločníkom Ježišovým. Šli už niekoľko dní, boli veľmi
unavení a hladní. Peter sa sťažoval, že už nevládze a unavene
si sadol na zem. Pán Ježiš mu ukázal rukou do diaľky, kde sa
črtali nejaké domčeky. Peter vstal a z posledných síl sa dovliekol
do dediny. Zastavili sa pred bohatým domom a Peter požiadal o
trošku vody a kúsok chleba. Bohatá gazdiná sa na nich pozrela
a nahuckala psa, aby ich odohnal. Peter prosil Pána Ježiša, aby
on pýtal jedlo – myslel si, že dajú aspoň jemu. Ježiš zaklopal na
dvere, poprosil o vodu, ale nepochodil. Gazda sa rozkríkol: „Vy
darmožráči, berte sa preč, lebo vás palicou vyobšívam!“ Pobrali
sa smutní a unavení preč a zastavili sa až na konci dediny pri
malom ošarpanom domčeku. Pán Ježiš zaklopal na dvere, ktoré
sa vzápätí otvorili a už ich vítala chudobná žena slovami: „Vitajte
pútnici, poďte ďalej. Môj chudobný príbytok si považuje za česť,
keď do neho vstúpite. Nemám veľa, ale uvarím vám polievku a
zo zbytkov múky upečiem podplameník a najete sa. Zmráka sa,
šerí sa, k noci sa chýli, postele síce nemám, ale usteliem vám na
lavici, aby ste si oddýchli.“ Pútnici sa usadili za drevený stolík,
žena doniesla malé plechové umývadlo s vodou a obom umyla
unavené nohy. Jej dcéra zatiaľ zakúrila v peci a z poslednej slie-
počky varila polievku. Aj sliepočka bola chudá, a tak na polievke
boli iba drobnučké mastné očká. Pútnici sa prežehnali a skôr
ako začali jesť prikázal Ježiš Petrovi, aby spočítal mastné očká v
polievke. Peter ich napočítal niekoľko sto. Najedli sa, poďakovali
a uložili sa k spánku. Ráno pri rozlúčke so ženou Ježiš vytiahol
zlaté mince a kázal Petrovi odrátať z nich toľko, koľko bolo mast-
ných očiek na polievke. Chudobná žena nevedela ako sa im má
poďakovať a bežala hneď k susede, aby sa pochválila. Bohatá
suseda začala závidieť, utekala za pútnikmi a volala ich do svoj-
ho domu, že ich pohostí. Ježiš sa pousmial, lebo dobre vedel, čo
- 28 - - 29 -