Page 26 - Večerné rozprávky 1.
P. 26

statne dlhšie. Dobehla do trónnej sály a ešte cestou odhadzo-
           vala bielu zásterku. Poklonila sa všetkým a hlavne otcovi, ktorý
           svoju nespokojnosť s ňou vôbec neskrýval. „Kuchyňa ti je pred-
           nejšia ako kráľ, však je to len otec, pravda?!” – soptil. „Dal som
           si vás zavolať preto, že som už starý a chcem stanoviť svojho
           následníka. Kráľovnou bude tá, ktorá si ma najviac váži a má ma
           najviac rada. Tak čo Anastázia, povedz ako ma máš rada?“ „Ja,
           otecko môj, kráľ môj, mám ťa veľmi rada a to tak, ako mám rada
           zlato a šperky z neho.“ „No, to je pekné – spokojne zahundral
           kráľ.“ „A čo ty, Spievanka, ako ma máš rada?“ „Ja, otecko môj
           a kráľ môj, mám ťa tiež veľmi rada a tiež ako zlato.“ „No počkaj,
           to  už  tu  dnes  bolo,  vymysli  nejaké  iné  prirovnanie“  –  prikázal
           kráľ. „Ale ja ťa mám rada ako moje zlato v hrdle“ – opravila sa
           Spievanka a zanôtila vysoké C tak nahlas, že sklo v oknách rin-
           čalo a psy na dvore začali zavýjať. „To je krásne!“ - pochvalne
           prikývol kráľ a nebadane si prekryl uši. „No, a ty Maruška, ako
           ma ty máš rada?“ „Ja, otecko môj, mám ťa rada tak veľmi, ako
           len dcéra môže milovať svojho otca.“ „To predsa viem, to je tvoja
           povinnosť, ale počula si sestry a vymysli si nejaké prirovnanie,
           povedali zlato. Je to vzácny kov, ale existujú aj iné drahokamy,
           smaragdy, rubíny, brilianty... Tak ktorý povieš?“ „Ak nástojíš na
           prirovnaní, tak, tak ťa mám rada ako soľ, bez ktorej niet života“
           – povedala Maruška. „Tak ty ma máš rada ako nicotnú soľ, ktorej
           je všade dosť a každý ňou plytvá! Tak ja ti stojím iba za tú mizer-
           nú soľ?! Strať sa mi z očí! Nevracaj sa domov pokiaľ nezmeníš
           svoj názor a neospravedlníš sa mi!“ Rozzúrený kráľ vyhnal svoju
           dcéru a chcel sa skryť v pracovni. Keď sa však pozrel na obraz,
           zdalo sa mu, že manželka nesúhlasne kýva hlavou a tak ušiel
           do trónnej sály, odkiaľ vydal rozkaz zhabať každému všetku soľ
           a zničiť ju vo vodách Dunaja. Všetci soľ odovzdávali, iba jedna
           vdovica s množstvom detí rozkaz považovala za hlúposť pána
           kráľa a soľ nedala. Voda Dunaja bola od toľkej soli slaná a nelí-
           šila sa od morskej vody, do ktorej sa vlievala.
               Večer sa chystal veľký bál a pozvaní hostia mali po prvýkrát
           ochutnať vzácne jedlá pripravené bez soli. Hoci boli oku lahodia-
 - 24 -                                  - 25 -
   21   22   23   24   25   26   27   28   29   30   31