Page 32 - Večerné rozprávky 1.

TRI CITRÓNY

Dávno, pradávno, v krajine dúh, na vysokom pahorku stál
nádherný zámok. Okolo neho boli prekrásne parky, s množstvom
stromov a vzácnych kríkov, v ktorých štebotali vtáci.
Včielky bzučali a popíjali z kalichov kvetov sladký nektár. Pa-
vúčiky rozťahovali svoje siete a trblietali sa v rannej rose.
V zámku si žili všetci svorne a spokojne, lebo im vládol múdry
a rozumný kráľ. Ale aj kráľ máva svoje starosti a tento mal veľkú
starosť o svojho syna, ktorého vychovával sám. Princ bol milý,
poslušný a múdry syn a dorastal už do veku, kedy bolo treba
pomýšľať na ženbu. Kráľ chcel, aby jeho syn bol šťastne ženatý
a svoju ženičku si vybral z lásky. Poriadal bály, tancovačky, hos-
tiny, poľovačky, na ktoré pozýval všetkých princov a hlavne prin-
cezné. Mladí ľudia sa takto spoznávali a uzatvárali priateľstvá.
Ale princa, hoci bol pozorný a milý, žiadna nezasiahla amorovým
šípom. Starý kráľ bol nešťastný a bál sa, že zomrie skôr, ako
uvidí syna zaopatreného.
Raz sa princ prechádzal po nádvoriach a zazrel vežu, ktorú si
doteraz nikdy nevšimol. Rozhodol sa, že ju preskúma. Veža bola
veľmi stará, miestami sa už rozpadala, ale princ na to nedbal a
rezko skákal zo schodu na schod. Dostal sa do veľkej siene, kde
viselo na stene niekoľko starých obrazov. Zo všetkých sa us-
mievali mladé, krásne dámy. Iba jeden obraz, celkom v kúte, bol
prekrytý tmavočerveným závesom. Princ záves odtiahol a zatajil
dych. Na obraze bolo prekrásne dievča so smutným úsmevom
a on sa na prvý pohľad do nej zaľúbil. Bol by tak stál a pozeral
sa možno až do konca života, keby ho nevyrušil hlas jeho otca
– kráľa.
„Ach, syn môj, prečo si odkryl ten obraz!? Táto dievčina je
zakliata a nikomu doteraz sa ju nepodarilo vyslobodiť.“ „Otec
môj, dovoľ mi ísť ju hľadať, určite sa mi podarí ju vyslobodiť.“
Naveľa, naveľa kráľ súhlasil, dal princovi koňa, dobrú zbroj, slu-
hov a jedlo.
- 30 - - 31 -