Page 60 - Večerné rozprávky 1.

PREČO ZAČALI RÁSŤ HUBY

Kedysi dávno chodil pán Ježiš po svete spolu s apoštolom
Petrom. Prešli veľa krajín, postretali sa s množstvom ľudí a tí veru
neboli vždy najlepší. Raz večer, unavení a veľmi hladní, sa zasta-
vili pri jednom bohatom dome a prosili o trošku chleba a nocľah.
Gazdiná práve piekla na peci zemiakové osúchy, ale nechcela sa
o ne s neznámymi pútnikmi deliť. A tak sa vyhovárala: „Muž nie
je doma a keby zistil, že sa s vami čo len zhováram, bolo by zle
a možno by ma aj ubil.“ Pán Ježiš sklonil hlavu, aby nebolo vidieť
jeho úsmev a odchádzal preč. Petrovi však veľmi škvŕkalo v bru-
chu, nevedel od hladu čo robí, a tak uchmatol jeden osúch a skryl
si ho v rukáve. Nechcel, aby ho pán Ježiš karhal, a tak si len tajne
po kúsku dával osúch do úst. Vždy. keď mal nové sústo, pán Ježiš
sa k nemu obrátil s otázkou. Peter, aby sa neprezradil, vždy jedlo
z úst vybral a hodil na zem. Celý osúch sa takto po kúskoch dostal
do zeme. Pri poslednom súste sa pán Ježiš s úsmevom obrátil k
Petrovi a povedal mu: „Z každého kúska, ktoré si hodil z úst (z
huby) na zem, vyrastú huby - hríby, aby si nikdy nezabudol na svoj
hriech. Každé zlo je na niečo dobré, a tak hríby budú nielen vyni-
kajúcou pochúťkou, ale prinesú aj radosť každému, kto ich bude
hľadať.“ Peter sa zahanbil, ale aj potešil Ježišovmu odpusteniu.
Pán Ježiš je Boh, vie všetky naše myšlienky a prítomné i budúce
skutky, vie naše ľudské slabosti, a preto s úsmevom sleduje, ako
sa s nimi pasujeme a má radosť, keď nad nimi zvíťazíme.

Dobrú noc !

- 58 - - 59 -