Page 56 - Večerné rozprávky 1.

A chystala sa svadba. Ešte pred obradom pán povedal diev-
čine: „Mám ťa rád, si krásna a múdra. Ale aj ja mám svoj rozum
a nerobilo by to dobrotu, keby si sa starala do mojej profesie.
Ak to čo len raz urobíš, budem nútený ťa poslať domov.“ Žili si
šťastne, ako tie holúbky až do chvíle, keď pán sudca zle posúdil
sťažnosť kobyliara.
Stalo sa toto:
Kobyliar a voliar šli spolu na trh. Cesta bola dlhá a museli
jednu noc spať vonku. V noci sa kobyla ožrebila a žriebätko sa
zatúlalo k volom. Ráno voliar nechcel žriebätko vrátiť, a tak išli
na súd. Sudca mal zlú náladu (alebo sa dal uplatiť) a prisúdil
žriebätko voliarovi. Kobyliar odchádzal namosúrený a hromžil
na takú spravodlivosť. Počula ho mladá pani a dala si problém
vyrozprávať. „No, nie je nič stratené, urob ako ti poviem, ale ne-
smieš ma za žiadnu cenu prezradiť môjmu mužovi.“ Na druhé
ráno sa pán sudca prechádzal po záhrade a tu vidí, ako človek
kosí v jeho jazierku a vzápätí na lúke sieťou chytá ryby. „Čo to
stváraš, ty hlupák?! Robíš všetko naopak!“ „Pán môj, odpovedal
kobyliar, „skôr ja nachytám ryby na tráve a nakosím trávu vo
vode, ako sa vôl ožrebí.“ Pán priznal, že má pravdu a zmenil roz-
sudok. „Kto ti to poradil?“ – spýtal sa. Kobyliar sa vyhováral, ale
keď mu pán pohrozil trestom, priznal, že mu poradila jeho pani. A
hoci sudcovi bolo veľmi ľúto, lebo mal svoju holubičku zo dňa na
deň radšej, musel dodržať svoje slovo a poslať ju preč.
„Je mi ľúto, ale zober si, čo ti je tu najmilšie a odíď k otcovi!“
– prikázal. „Súhlasím, ale dovoľ mi ešte pripraviť ti našu spoloč-
nú večeru, aby som sa tu so všetkým mohla rozlúčiť“ – zažiadala
pani. Chystala večeru, ktorá bola ozaj výborná a hojne pánovi
manželovi ulievala vínka. V poslednom poháriku bol primiešaný
aj uspávací prášok. Pán zaspal a prebudil sa až na druhé ráno.
Zhrozene pozerá, kde to vlastne je. Vidí sedliacku izbu, pásko-
vané periny a pri peci v sedliackom kroji oblečenú svoju žienku.
„Ako sa ti spalo, milý môj? Pravda dobre? Myslím si, že sa tu
budeš cítiť ako doma!“ – usmievala sa. „Ako som sa tu dostal?“
„Poslal si ma zo zámku preč s tým, že si môžem zobrať to, čo je
- 54 - - 55 -