Page 59 - Večerné rozprávky 1.

šiel a v domčeku sa udomácnila bieda. Zásoby jedla sa minuli a
jediná obživa boli lesné plody, huby a riedka polievka z byliniek
a žihľavy. Deti nariekali od hladu, ale pomoci nebolo. Zúfalý otec
si nevedel rady. Plač detí mu trhal srdce. Prehľadával kapsu, či
tam ešte niet aspoň kôrka z chleba a tu narazil na náhrdelník.
Obzrel si ho a bezmyšlienkovite ho zapol Kristínke na tenučký
krček. Vzápätí s hrôzou vykríkol! Dieťa sa srdcervúco rozplakalo
a menilo sa na škaredého mužíčka z hôr. „Takto ťa nemôže nik
vidieť!“ – zakričal otec, schytil ju do náručia a utekal do skál.
Rozhodol sa, že takéto dieťa dá hroznému škriatkovi a zachráni
aspoň ostatné deti. Rýchlo sa blížil k jaskyni. Keď zbadal otvor,
nevošiel dnu a svoje rozhodnutie rázne zmenil. „Nie, svoje dieťa,
aj keby bolo ako škriatok, nikdy nikomu nedám!“ Ako sa otočil
na cestu späť, zachytila sa Kristínka náhrdelníkom o vetvičku,
náhrdelník sa roztrhol a šťastný otec držal v náručí zasa svoju
milovanú dcérku. Z čista - jasna sa pred ním objavil škaredý
mužíček a pochválil ho. „Skúšal som ťa, síce trochu tvrdo, ale si
ma presvedčil, že otcovská láska patrí medzi najväčšie na svete.
Žite si šťastne a spokojne. Nedám ti svoje poklady, ale ani ich
pred tebou nezatvorím. Tvrdou prácou si ich zaslúžiš.“ Dopove-
dal a zmizol. A mal pravdu. Všetko sa vrátilo do starých koľají a
z chalúpky vyžarovala láska, šťastie, pracovitosť a spokojnosť.
Z Kristínky vyrástla krásna a milá dievčina, ktorá otcovskú a ma-
terinskú lásku odplácala láskou dobrého dieťaťa.

Dobrú noc !

- 58 - - 59 -