Page 55 - Večerné rozprávky 1.
P. 55

lím, že najtučnejšia je naša matka zem, veď nás ona všetkých
           živí. Najčistejšie je slnko, lebo stále krásne svieti a najrýchlejší
           je mesiac, lebo každé štyri týždne zem aj nebo obehne.“ Podivil
           sa sudca, prisúdil chudákovi nielen jeho chudé mŕtve prasa, ale
           aj tú tučnú susedovu prasnicu. Boháč skormútený ticho odišiel,
           chudák poďakoval a spokojne odchádzal. „Počkaj trošku, musím
           sa ťa na niečo opýtať. Nejde mi do hlavy, že si túto hádanku roz-
           lúštil sám. Kto ti poradil?“ – pýtal sa sudca. Chudák nemal čo tajiť
           a prezradil, že odpoveď mu poradila jeho jediná dcéra. „Vieš čo?
           Keď je tvoja dcéra taká múdra, zober jej túto hrsť ľanu a nech mi
           ju do troch dní upraví tak, aby z nej boli nite, z tých nech spradie
           plátno a z neho nech mi ušije košeľu. Ak to dokáže, vezmem si ju
           za ženu.“ Chudák otec, vzal ľan a smutný kráčal domov. Dcéra si
           vypočula odkaz, zasmiala sa, odbehla do záhrady, kde odlomila
           malý konárik a povedala otcovi. „Otec môj, zober tento konárik
           pánovi, nech mi do troch dní z neho vyhotoví praslicu, vreteno,
           kolovrat, motovidlo a krosná. Ak to spraví, tak ja mu ušijem tú
           svadobnú košeľu.“ To bola odpoveď! Sudca sa zasmial a všetky
           požadované veci poslal a naspäť obdržal prekrásnu svadobnú
           košeľu. „Povedz svojej dcére, že splnila moje podmienky a môže
           prísť na svadbu. Ale pozor, nie len tak obyčajne, nesmie prísť
           ani vo dne, ani v noci, ani pešo, ani vozom, ani nie na koni, ani
           nie po ceste, nesmie byť ani nahá, ale ani oblečená a musí mi
           doniesť dar i nie dar.“ Otec krútil hlavou, ale dcére odovzdal od-
           kaz. Ona sa ako vždy iba zasmiala a otca ukľudňovala, že všetko
           bude dobré. Pán sudca už od pol noci stál pri okne a zvedavo
           čakal na svoju budúcu ženičku. Keď noc odchádzala a brieždilo
           sa, videl prekrásny obraz. Dievčina napoly sedela na capovi, jed-
           nou nohou sa odrážala zo zeme, bola oblečená v rybárskej sieti
           a niečo zakryté si pritískala k hrudi.
               Spĺňala všetky jeho podmienky. Bola krásna ako ruža a pán
           až  horel  od  zvedavosti,  čo  to  za  dar  pre  neho  skrýva.  Poslal
           slúžky, ktoré ju zahalili do šiat a priviedli k nemu. Dievčina mu
           podávala dva holúbky, ktoré roztiahli krídelká a odleteli otvore-
           ným oknom. Dar i nie dar.
                                         - 54 -                                                                              - 55 -
   50   51   52   53   54   55   56   57   58   59   60