Page 58 - Večerné rozprávky 1.
P. 58

OTCOVSKÁ LÁSKA



               Vysoko v horách Malej Fatry sa pod bralom krčila nízka cha-
           lúpka. Vyzerala veľmi biedna, ale napriek tomu v zhode a láske v
           nej žili rodičia a ich šesť detí. Mamička sa starala, aby vždy boli
           čistučké, najedené, aby sa od nej aj od ocka naučili všetkému,
           čo je potrebné k životu v horách. Deti boli poslušné a pomáhali
           si navzájom vo všetkom. Najkrajšia zo všetkých bola najmladšia
           dcérka  –  Kristínka.  Milovali  ju  všetci,  lebo  bola  nielen  krásna,
           ale hlavne bola veľmi, veľmi dobrá. Otecko, aby ich uživil, musel
           často odchádzať temer na končiare hôr, aby tam hľadal v jasky-
           niach drahé kamene. Tie potom chodil do mesta predávať a zo
           zarobených peňazí žili.
               Raz sa otec vybral do hôr na niekoľko dní. Kráčal najprv le-
           som, potom sa šplhal po skalách a nakoniec sa dostal do zasne-
           ženej temer neprístupnej krajiny, kde ešte žiadna ľudská noha
           nevstúpila. Nerozhodne sa obzeral, na zamrznutom kameni sa
           pošmykol  a  padal  do  hlbokej  jaskyne.  Ležal  na  tvrdej  zemi  a
           obzeral sa, kde to je. Zo stien žiarili farebné drahé kamene, až
           musel  pred  ich  svetlom  zatvárať  oči.  Keď  sa  spamätal,  vybral
           malé kladivko a chystal sa tento poklad z kamenných stien vydo-
           lovať. Ale nedostal sa k tomu. Z čista - jasna sa pred ním objavil
           malý, škaredý, zarastený mužíček a prihovoril sa mu. „No, vitaj
           horal, už dávno ťa tu čakám! Toto všetko môže byť tvoje, ak mi
           sľúbiš svoje najmladšie dievčatko. Však máš detí dosť, ani ne-
           zbadáš, že ti jedno chýba.“ „Ako to môžeš povedať! Každé dieťa
           je darom od Boha. Mám ich všetky nesmierne rád, ale Kristínku
           mám najradšej. Nič a nikoho ti nedám!“ „Ako myslíš!“ – pove-
           dal  mužíček.  „Ale  zapamätaj  si,  že  už  nikdy  nenájdeš  ložisko
           drahých  kameňov  a  všetci  budete  trieť  biedu!  Ja  som  pánom
           všetkých horských jaskýň! Budem však milosrdný a malej Kris-
           tínke pošlem tento náhrdelník.“ Dopovedal a zmizol. Ohromený
           otec sa našiel na úpätí hory a s prázdnou kapsou kráčal domov.
           Mužíček mal pravdu. Darmo sa snažil, chodil, hľadal, nič nena-
 - 56 -                                  - 57 -
   53   54   55   56   57   58   59   60   61   62