Page 58 - Večerné rozprávky 1.
P. 58
OTCOVSKÁ LÁSKA
Vysoko v horách Malej Fatry sa pod bralom krčila nízka cha-
lúpka. Vyzerala veľmi biedna, ale napriek tomu v zhode a láske v
nej žili rodičia a ich šesť detí. Mamička sa starala, aby vždy boli
čistučké, najedené, aby sa od nej aj od ocka naučili všetkému,
čo je potrebné k životu v horách. Deti boli poslušné a pomáhali
si navzájom vo všetkom. Najkrajšia zo všetkých bola najmladšia
dcérka – Kristínka. Milovali ju všetci, lebo bola nielen krásna,
ale hlavne bola veľmi, veľmi dobrá. Otecko, aby ich uživil, musel
často odchádzať temer na končiare hôr, aby tam hľadal v jasky-
niach drahé kamene. Tie potom chodil do mesta predávať a zo
zarobených peňazí žili.
Raz sa otec vybral do hôr na niekoľko dní. Kráčal najprv le-
som, potom sa šplhal po skalách a nakoniec sa dostal do zasne-
ženej temer neprístupnej krajiny, kde ešte žiadna ľudská noha
nevstúpila. Nerozhodne sa obzeral, na zamrznutom kameni sa
pošmykol a padal do hlbokej jaskyne. Ležal na tvrdej zemi a
obzeral sa, kde to je. Zo stien žiarili farebné drahé kamene, až
musel pred ich svetlom zatvárať oči. Keď sa spamätal, vybral
malé kladivko a chystal sa tento poklad z kamenných stien vydo-
lovať. Ale nedostal sa k tomu. Z čista - jasna sa pred ním objavil
malý, škaredý, zarastený mužíček a prihovoril sa mu. „No, vitaj
horal, už dávno ťa tu čakám! Toto všetko môže byť tvoje, ak mi
sľúbiš svoje najmladšie dievčatko. Však máš detí dosť, ani ne-
zbadáš, že ti jedno chýba.“ „Ako to môžeš povedať! Každé dieťa
je darom od Boha. Mám ich všetky nesmierne rád, ale Kristínku
mám najradšej. Nič a nikoho ti nedám!“ „Ako myslíš!“ – pove-
dal mužíček. „Ale zapamätaj si, že už nikdy nenájdeš ložisko
drahých kameňov a všetci budete trieť biedu! Ja som pánom
všetkých horských jaskýň! Budem však milosrdný a malej Kris-
tínke pošlem tento náhrdelník.“ Dopovedal a zmizol. Ohromený
otec sa našiel na úpätí hory a s prázdnou kapsou kráčal domov.
Mužíček mal pravdu. Darmo sa snažil, chodil, hľadal, nič nena-
- 56 - - 57 -