Page 28 - Večerné rozprávky 2

veľmi rád každého oklamal. „Čo by si chcel?“ - pýtal sa vlka a
už rozmýšľal, ako by ho dobehol. „Veľmi by som chcel mať pek-
né a pohodlné čižmičky. Také, čo by mi každý závidel.“ „Dobre,
ušijem ti, ale musíš mi doniesť celé teliatko, aby som mal kožu
na čižmy.“ Pobehajko sa rozbehol na pasienok a obzeral, kto-
ré teliatko by sa dalo uchytiť. O chvíľočku uvidel kravičku a pri
nej spokojne poskakujúce teliatko. Teliatko sa stále viac a viac
vzďaľovalo od svojej mamičky až doskackalo na okraj a tam ho
už Pobehajko chmatol. Držal ho pod krčkom, aby nemohlo vydať
ani hlások. Už bola tma, keď zabúchal Šidlovi na dvere. Pustil
teliatko a Šidlo ho hneď zavrel v chlieviku. „Poď dnu, zoberiem ti
mieru!“ Obchádzal okolo Pobehajkových labiek, mrmlal si nejaké
čísla, ba aj ceruzku si vytiahol spoza ucha a niečo si zapisoval.
„Tak príď zajtra večer a čižmy budeš mať hotové.“
Pobehajko sa veľmi tešil a nevedel sa dočkať zajtrajšieho
večera. Večer sa ponáhľal ku Šidlovi. Ten ho už čakal a volal
ho do záhrady, že tam čižmy vyskúšajú. Hneď pri plote bola hl-
boká jama plná blata a bahna. „Skoč tam!” - prikázal vlkovi. Ten
skočil. „Vylez von! A pozri sa aké krásne čižmy máš. Sú celkom
podľa módy, obopínajú nohy, ako druhá koža!” - chválil Šidlo.
„Len nesmieš do rána ísť s nimi do vody, lebo by sa zničili. Koža
je jemná!“ - poučoval ďalej. Pobehajko poďakoval a išiel domov
ako veľký pán. Bol nesmierne pyšný na svoje čižmy a zdalo sa
mu, že mu ich každý závidí. Vyšiel na vrchol hory a pyšne vyl na
mesiac. Pýcha však predchádza pád.

- 26 - - 27 -