Page 31 - Večerné rozprávky 2
P. 31
stala a začala ho chrániť. „Veď ono za to nemôže ako vyzerá. A
je moje! Mám ho rada také, aké je!“ Škaredé kačiatko - toto meno
mu už zostalo - zvesilo hlavičku a slzička mu vypadla z očka.
Išli sa učiť plávať na jazierko. Deväť kačičiek šlo pekne v rade
za mamičkou s hrdo zdvihnutými hlavičkami. Iba naše škaredé
kačiatko šlo posledné v rade, zhrbené, s hlavičkou tesne nad
hladinou, aby ho nik nevidel. Po čase sa jeho sestričky zafarbili
do žlta a bračekovia hýrili farbami. Aj škaredé kačiatko sa meni-
lo. Bolo oveľa väčšie, predĺžil sa mu krk, celé bolo biele, len na
hlavičke mu trónila čierna čiapočka. Aj jeho červený zobáčik sa
výrazne líšil od ostatných - žltých. „Prečo som také?! Nikto ma
nemá rád. Som také škaredé...“ - nariekalo a skrývalo sa v tŕstí.
Okolo jazierka pobiehali deti a hádzali kačičkám kúsky su-
chého chlebíka. „Aha, poďte sa pozrieť! Tu v tŕstí je prekrásna
mladá labuť! Kde sa tu nabrala?“ - pokrikovali. Škaredé kačiatko
si najprv neuvedomilo, že to hovoria o ňom. Potom odplávalo z
úkrytu do stredu jazierka a uvidelo dvoch prekrásnych vtákov,
ktorí jej boli veľmi podobní. „Ja nie som kačka, som labuť, a to
krásna labuť!“ - radostne zvolala. Hrdo zdvihla hlavu a ladne pri-
plávala ku svojim rodičom.
- 30 - - 31 -
