Page 19 - Večerné rozprávky 3
P. 19
TRAJA BRATIA
Na krajinu pomaly sadala tma, sluhovia rozsvecovali sviece
v obrovských svietnikoch a olejové lampy vydávali zlatisté svetlo
a omamnú vôňu. Krásna Šeherezáda natriasala páperové van-
kúšiky a rozkladala ich na huňaté perzské koberce. Do rúk zo-
brala dva umelecky brúsené kalichy naplnené ovocným mokom.
Pristúpila k spiacemu Alimu a jemne ho prebudila. „Už je čas
pokračovať v rozprávaní pán môj...“
„Na východe našej krajiny bolo rozsiahle kráľovstvo ohra-
ničené morom a púšťou. Vládcom tohto kráľovstva bol Omar s
manželkou Zulejdou. Mali sa veľmi radi, a tak sa im rok po roku
narodili chlapci - Omar, Sinbád a Aram. Chlapci boli krásni po
matke a múdri ako ich otec. Mali však jednu chybu - neustále
sa medzi sebou hádali a bili. Darmo ich rodičia napomínali po
dobrom, darmo ich trestali. Chlapci sa bili ďalej.
Keď nastal čas dospievania, otec rozhodol vyslať synov na
skusy do ďalekých krajín, a to iba s najnutnejším vybavením a
bez sluhov. „Synovia moji, pôjdete do sveta, vyskúšate si, ako je
to bez rodičov a služobníctva. Na dôkaz, že ste boli v ďalekých
krajinách, mi každý z vás prinesie nejaký vzácny darček. Bude
nám s matkou za vami smutno, ale moje rozhodnutie platí.“ Po-
žehnal im, matka ich vyobjímala, vyronila slzy a rozlúčili sa.
Bratia vyrazili na svojich tátošoch, pretekali sa kto skôr do-
behne na známu križovatku. Ako vždy - dobehli naraz. „Bratia
moji, ja pôjdem strednou cestou, ty, mladší, choď vpravo a
Aramovi zostáva cesta ľavá. O rok sa tu zas všetci stretneme“.
Objali sa a odcválali.
Najstarší sa dostal do ďalekej krajiny, kde večne svietilo sln-
ko a ľuďom chýbala voda. Videl krásne chrámy, zahalené ženy
a atletických mužov. Ženy vyrábali krásne koberce a tkali látky,
ktoré ich muži farbili zemskými farbami. Bohatstva bolo dostatok,
ale jedla a pitia menej. Po čase sa začal obzerať po dare pre
svojich rodičov. Smútil za nimi, ale aj za bratmi. Chýbali mu ich
hádky a škorpenie.
- 18 - - 19 -