Page 25 - Večerné rozprávky 3
P. 25

V  najväčšom  Bagdadskom  zámku  žil  sultán Ahmed  a  jeho
           dcéra Valida. Valida nemala matku a Ahmed sa ju snažil nahradiť
           láskou  a  družkami,  ktoré  jej  robili  neustále  spoločnosť.  Valida
           bola krásna, drobná, s vlasami siahajúcimi až po zem. Jej oči
           iskrili ohňom a celé telo vyzeralo akoby neustále tancovalo. Hlá-
           sok konkuroval vtáčiemu spevu a ozýval sa zámkom od rána do
           večera. Každý, kto ju videl, bol očarený.
               Raz  sa  Aladin  vybral  do  mesta  práve  vtedy,  keď  Valida  v
           sprievode prechádzala cez trh. Podľa protokolu sa nesmel nik
           z prítomných na ňu pozrieť. Všetci padli na zem tvárou a nik sa
           pod hrozbou trestu smrti na princeznú nepozrel. Aladin toto všet-
           ko pozoroval skrytý za okraj šiatra. Na sekundu zazrel Validine
           oči a zamiloval sa. Nemyslel na nič iné, len ako tie krásne oči
           vlastniť. Poprosil matku, aby sa vybrala do zámku a vyjednala
           mu návštevu. Matka oblečená do jednoduchých šiat išla splniť
           ťažké poslanie. Nik s ňou nechcel hovoriť a k sultánovi pustiť,
           no,  ani  za  nič!  Veď  je  iba  obyčajná  jednoduchá  žena!  Pri  od-
           chode sa stretla s Validou, ktorá mala dobré srdce a vypočula
           ju. „Prečo nie? Ja rada príjmem každú návštevu“ - a dohodli si
           termín. Sultán sa iba usmial a súhlasil.
               Nastal deň s veľkým D. Aladin pohladil svoju lampu a požia-
           dal ju o 200 vojakov, 200 otrokov a sporo odetých otrokýň, s ru-
           kami plnými vzácnych darov. Pre seba žiadal nádherného tátoša
           so zlatým postrojom a zlatý odev, ktorý v žiari slnka oslepoval
           každého,  kto  sa  naň  pozrel.  Otroci  niesli  truhlice  plné  zlata  a
           drahých kameňov. Matka, teraz už v honosných šatách, sedela
           v  hintove  ťahanom  štyrmi  pármi  čiernych  koní.  Keď  sultánova
           stráž  videla  sprievod,  otvárala  brány  a  rozprestierala  červené
           koberce. Sultán, Valida, jej družky a vezíri sedeli na vyvýšených
           miestach  a  ohromene  sledovali  príchodzích.  Otroci  pomohli
           matke zosadnúť. Aladin jej podal ruku a obaja sa sklonili pred
           sultánom až k zemi. „Buďte vítaní v mene Allahovom. Vstaňte
           a prijmite naše pohostenie. Zároveň chcem vedieť dôvod vašej
           návštevy“ - ozval sa sultán. „Allah nech vás ochraňuje a dá zdra-
           via. Prišli sme požiadať vaše slniečko, prekrásnu dcérku Validu
                                         - 24 -                                                                              - 25 -
   20   21   22   23   24   25   26   27   28   29   30