Page 35 - POVESTI Z KADE – TADE

Kedysi dávno žila v malom útulnom domčeku žena, ktorá s láskou vychovávala

svojho jediného syna. Syn rástol do krásy aj do múdrosti. Prišiel čas, aby sa oženil.

Chodil s dievčatami na tanec, na prechádzky, ale stále si nevedel vybrať. Veď bola

jedna krajšia ako druhá a všetky boli milé a usmiate. Šuhaj kade chodil, všade dumal,

ako zistiť, ktorá je tá pravá. Prešiel týždeň, mesiac, rok a stále sa nevedel rozhodnúť.

Mamka moja, prosím vás, poraďte mi, lebo takto sa veru vnúčeniec nedočkáte

– oslovil matku. Tá sa len usmiala a poradila. Vyber si dve najkrajšie a najmilšie a

požiadaj ich - tu stíšila hlas a niečo synovi pošepkala do ucha. Myslíte, že to pomôže?!

Neveriacky sa tváril syn. No, len to skús a uvidíš….

Dobrá rada nad zlato – pomyslel si a oslovil dve najkrajšie dievčatá. Dievky

moje, veľmi by som potreboval zaschnuté cesto z tably na pečenie. Ktorá by mi ho

mohla priniesť? Prvá, krásne oblečená a nalíčená chvastavo zahlási .” Ja ti ich

donesiem aj za plné vrece, toľko ich dokážem z tably naškriabať”. Druhá, tá

skromnejšia, smutne povedala . ”Aká škoda! U nás niečo také nenájdeš. Nás starká

učili, že tablu po pečení treba nožom zoškrabať a poriadne umyť. Takže ja ti to doniesť

nemôžem. ” Ale možno mi budeš môcť priniesť druhú vec. Veľmi potrebujem množstvo

starých pavučín – usmial sa šuhaj. Prvá dievčina namyslene odpovie :” Jáj, tých máme

doma toľko, že skoro ani steny nevidieť! Príď si nabrať, rada ti ich dám.” Tá druhá

smutne zašepká: “ My doma nemáme ani zaschnuté cesto a ani pavučiny. Steny

pravidelne ometáme a často vápnom bielime. Mrzí ma to, ale nemám ti čo dať. Šuhaj sa

šťastne usmial a požiadal druhú, tú poriadnu dievčinku, o ruku. A bola svadba veliká a

mladý pár žil šťastne a spokojne . Po rokoch, keď sa chcel oženiť ich syn, pošepkal mu

matkinu radu, aby si aj on vybral správnu ženičku.

~ 35 ~