Page 31 - POVESTI Z KADE – TADE

V jeden krásny slnečný deň sa vybral kráľ, vládca krajiny, na obhliadku svojho

kráľovstva a svojich poddaných. Do jeho koča boli zapriahnuté krásne bujné kone a

kočiš v livreji ich poháňal viac slovom ako bičom. Chodili sem a tam, videli ľudí veselých

I smutných, bohatých I chudobných. Okolo poludnia kočiš zastavil kone a koč ostal stáť.

Kráľ sa vyklonil z okna, aby zistil, čo ich zdržiava. V strede cesty stál rozkročený muž a

ťažkým krompáčom roztĺkal tvrdé kamene. “ Hej, človek, počkaj trocha. Prečo to

robíš? ”- pýtal sa kráľ. “ Ach, vaša jasnosť, prečo? Nuž, preto, aby sa vám v kočiari

lepšie viezlo. Kamene drolím, nie však celkom na prach, aby sa pod kopytami koní

nevíril. Ale nesmú zostať ani väčšie ako oriešok, lebo by koč zas nadskakoval.

Vypĺňam nimi jamy a zarovnávam hrbolce.” “ To je záslužná práca a určite aj dobre

platená, však? ” No, za celý deň zarobím tri koruny.”” To nemyslíš vážne?! Z toho sa

nedá vyžiť! Ja tri koruny dávam mojim radcom za jednu hodinu! To je nespravodlivé!!!”

“ Jaj, pán kráľ, keby som ja mal tie tri koruny iba pre seba, bol by som veľký pán. Ale ja

jednu korunu splácam, druhú požičiavam a z tretej musím vyžiť sám. ”- vysvetľoval

cestár. “ Nerozumiem tomu. Komu požičiavaš a komu splácaš?!” “ Je to takto. Starám

sa o môjho otca, ktorý je už starý a nevládny. On ma statočne vychoval a tak mu to

aspoň čiastočne vraciam - splácam. Mám syna, ktorý si ešte nevie na seba zarobiť a

tak sa starám aj o neho, požičiavam mu, aby raz, keď budem starý ja, mi to vrátil.” “Ty

si múdry človek”- povedal kráľ. “ Musím toto povedať svojim radcom ako hádanku. Ak

ju neuhádnu, budú s tebou roztĺkať kamene na ceste.” Kráľ siahol do truhličky a

vytiahol meštek plný zlatých peňazí s jeho portrétom. “ Tu máš dobrý človek a dobre sa

staraj o otca I syna. O troch korunách nesmieš nikomu nič povedať, pokiaľ neuvidíš môj

obraz.” – rozlúčil sa kráľ a odišiel do svojho zámku.

~ 31 ~