Page 40 - POVESTI Z KADE – TADE

letný večer a on išiel z Varína peši do Dolnej Tižiny, kde vtedy bývali. V tom ťažkom

vojenskom mundúre sa rýchlo spotil a keďže sa práve blížil ku Krasňanskému mostu,

vyzliekol sa a kúpal sa v riečke Varínke. Vedel, že sa povráva, že tu straší vodník a tak

ho napadlo, že sa na neho zahrá. O chvíľočku počul nejakého sedliaka vracajúceho sa

neskoro v noci domov. Ferenc začal špliechať, voda striekala a ujúkal pri tom. Myslel

si, že sa obaja na tom zasmejú, ale nie. Sedliak zvrieskol, okamžite vytriezvel

a s veľkým krikom utekal naspäť do Varína. Ferenc na neho kričal, že nie je vodník, že

je Ferenc Blaha, ale sedliak ho nepočúval a už na druhý deň sa v celej terchovskej

doline hovorilo o novom vodníkovi pod Krasňanským mostom, ktorý láka ľudí na meno

Ferenc Blaha. Tak vidíte, ako vznikajú rozprávky a legendy a boja sa iba bojkovia, ktorí

sa chcú báť. A tak Ľudka, len choď smelo domov a ničoho sa neboj. S Pánom

Bohom“.- rozlúčili sa tetka a vyprevadili všetkých pred chalupu.

P.S. Ferenc Blaha bol môj starý otec František a prastarý otec Matúš, horár v Terchovej

sa zaslúžil o prvú kaplnku vytesanú v skale v Tiesňavách v 1848 roku. Kaplnka

ukazovala pokiaľ siahala záplava,ktorá zničila nielen prírodu,ale aj 14 ľudských životov.

V 1948 roku bola obnovená ešte za vedenia otca – notára Bohdana Blahu a vysvätená

VDP. kanoníkom Štefanom Bitterom . V 50 tych rokoch nezistení vinníci strieľali do

sochy a preto bola chránená drôteným krytom.

PS 2, Ľudmila Hanuliaková bola mama mojej kamarátky Boženky teraz Rechtoríkovej.

Je to pravda, že žiadni vodníci neexistujú, ale predsa je krásne vymýšľať si o nich

rozprávky a tak sa aj trošku, ale len tak trošku báť...

~ 40 ~