Page 39 - POVESTI Z KADE – TADE

nazúril a sľuboval pomstu. Mateja to veľmi mrzelo, lebo chcel so všetkými susedmi

nažívať v zhode. Anička vymyslela plán. Nabalila do bieleho obrúska čerstvý chlieb,

pečených pstruhov a varených rakov. Vo fľaši sa ešte našlo trocha doma pálenej

slivovičky a všetko zaniesla Vincovi. Ospravedlnila sa mu tak pekne, že aj ten starý

mrzutec zmäkol a potešil sa. A tak vo Vrátňanke začal krásny život dvoch zaľúbencov.

Presne o rok a jeden mesiac sa pod Mníchom ozval silný plač novonarodeného

vodníčka. Volali ho Radostníček. Od toho dňa sa už nikto v Terchovej nemusel báť

rozvodnenej Vrátňanky a bude to tak, pokiaľ v nej budú spoločne nažívať vodník Matej

so žienkou Aničkou a synčekom Radostníčkom.

A ja len dúfam – hovorili tetka- že ich odtiaľ nevyplašia húfy turistov a všetka moderná

technika.

„Bŕŕ, ja sa teraz budem báť ísť domov, čo keď tí vodníci ešte stále strašia?! – nesmelým

hláskom povedala malá Ľudka od Mažgútov. Už teraz to bolo krásne dievča a vyrástla

z nej najkrajšia žena v Terchovej, to sa už volala Ľudka Hanuliaková. Fotili ju do

rôznych časopisov a novín,maľoval ju maliar Hála,ba aj na Slovenskom kalendári bola

na hlavnej strane

„ Nebuď smiešna, Ľudka, a takým hlúpostiam never. Žiadne mátohy, strašidlá, vodné

a lesné žienky, ba ani tí vodníci neexistujú. Vymýšľajú si ich ľudia zo strachu, zo

zlomyseľnosti, z hlúposti, alebo len tak pre zábavu. Spomínal mi náš pán horár Matúš

Blaha takúto príhodu. Jeho syn František bol na vojne a prišiel na dovolenku. Bol horúci

~ 39 ~