Page 38 - POVESTI Z KADE – TADE

poznáš, je už stará, ale pre mňa stále krásna. Keby trošku menej hubovala a nenútila

ma stále upratovať a fajčiť len pred dverami bytu, bola by to ideálna manželka. Nuž

moja rada je – spievaj, trhaj jej kvety a daruj tie nádherné pstruhy. “ Ale ona nie je

vodník! – bedákal Matej “ Žena je vždy len žena, tak to skús!” – zazneli posledné

Gustove slová a už bolo počuť len žblnknutie studenej vody.

Hneď pri najbližšom splne sa Matej vyfintil, objednal si poľných

koníkov a svrčkov a šiel spievať pod okno jeho milej. V prvú noc sa nič neudialo.

Znechutený Matej si zohnal noty a celý deń vo Vrátňanke cvičil. Voda striekala do

výšky, a hrozila sa vyliať na breh. Ľudia sa triasli a predpovedali povodeň, ktorá už raz /

v 1848 roku/ v Štefanovej a v Tiesňavách siahala až po sochu p. Márie osadenej v

skalnej stene . Vtedy prišlo o život 14 ľudí. V noci sa Matej znova vyfintil a s celou suitou

svrčkov spieval pod okienkom svojej milej vyznanie lásky. Po hodnej chvíli sa jemne

odhrnula plátená záclonka a v mesačnom svite bolo vidieť obrysy krásnej tváričky.

Povzbudený Matej chodil spievať ďalšiu a ďalšiu noc dovtedy, kým dievčinka oblôčik

neotvorila a neprihovorila sa mu. Páčil sa jej a tak mu prisľúbila, že sa za neho vydá.

Rodičom sa ale ženích vôbec nepozdával a o svadbe nechceli ani počuť. Nešťastný

Matej Vrátňanku tak rozbúril, že voda zaliala celé brehy. Všetci sa báli povodne a

nahovárali Aničkiných rodičov, aby so svadbou súhlasili. Matejovi poradili, aby doniesol

veľké veno a tak uchlácholil rodičov. Zabralo to a bola svadba. Muzikanti hrali na

husličkách svadobné piesne, ženy obliekali Aničku do krásneho terchovského kroja s

vyšívanou záponkou a partou na hlave. Ženích si riadne vyžmýkal šósy kabáta, z

ktorého vždy kvapkala voda. Anička mu na klobúk pripla kytičku a dala nové stužky.

Všetko sa veselilo a hodovalo. Hoci zvykom u nás bolo na lepších svadbách podávať

bielu kávu a kysnuté koláče, na tejto svadbe bolo vela rýb a rakov, ktorých doniesol

starý Gusto zo Struhárňanky. Tam bola totiž najčistejšia voda, kde sa rakom darilo. Ale

stala sa chyba – zabudli pozvať mrzutého vodníka Vinca z Bieleho Potoka. Ten sa

~ 38 ~