Page 157 - Rozpravky stareho oica
P. 157
Veru – varovne zdvihla vtedy vlčica prst na
zadnej ľavej nohe – mohlo by sa to s vami
zle skončiť – ešte raz a ešte varovnejšie
strašidelne zavrčala tak silno, že
z najbližšieho stromu od strachu spadol na
zem akýsi malý vrabček – myslím, že ho
volali v jeho vrabčacom hniezde dôverne –
vrabček Čimo.
To ale presne neviem a ani to neviem
dokázať a veru, zdá sa, že to ani pre našu
rozprávku nie je vôbec podstatné. Ale
predsa len, čo ak presne túto istú
rozprávku bude stará vrabčica večer pred
spaním rozprávať malým vrabčiakom. Tak
túto poznámku tu radšej nechajme.
Pozrime sa , ako to s vĺčkami a Marhuľkou
ďalej pokračovalo.
157
