Page 155 - Rozpravky stareho oica

Zrazu však, čo to. Uprostred lesa zazreli

akési červené čudo. Pribehli bližšie a čo
nevidia. Na čistinke porastenej krásnymi

kvietkami sa prechádza ešte krajšie

dievčatko, oblečené celé v červenom,

spieva si a trhá kvietky do červeného

košíčka.

Dievčatko začula akýsi šuchot, obzrelo sa.
Zazrelo vĺčkov, milo sa na nich usmialo

a povedalo. Ahojte, vĺčkovia: Čo ste sa tak

naľakali, keď ste ma z diaľky videli. Veď ja

som v celom lese známa Červená Marhuľka,

všetci ma tu majú radi. A, aby ste vedeli,

idem práve do hlbokého lesa k mojej starej
mame. Nesiem jej všeličo. Ozaj, a vy čo?

Kto ste, ako sa voláte, odkiaľ idete, kam

idete, čo to nesiete v tých batôžkoch,

idete azda tiež niekoho navštíviť?

155