Page 107 - Staré Zlaté Časy

Č O N A Z Á V E R ?!?

Túto kroniku končíme a začneme novú. Bola nám milá a máme v nej zvečnené
naše spomienky na doterajší život a začiatky našej chatky. V ďalšej chceme pokračovať, aby
sme pre budúcnosť vedeli ako sme žili a pracovali. A ako sme sa snažili aj z našej chatky urobiť
príjemný oddychový kút z mestského života.

August 1966, Tivadar – Bohdan Blaha

Čím viac sa prehŕňam starými, miestami už ťažšie čitateľnými zápiskami, tým viac
objavujem a obdivujem život nášho otca. Vytrpel si snáď všetky druhy ťažkostí, bolestí,
ponižovania, väznenia a napriek tomu nikdy nezanevrel na Boha, nikomu sa nesťažoval, ba
ďakoval, že všetko prežil.
Ani v tých najťažších chvíľach nestrácal svoj Tivadarovský humor a dokázal nám
i našim deťom skrášliť život. Obetoval sa za nás, nikdy po nás nič nežiadal, ba odmietol aj
rehabilitáciu a navrátenie zhabaného majetku.
Bolo obdobie, kedy sme ho nechápali a všetko, čo pre nás robil, sme brali ako
samozrejmú vec. S necitlivosťou mladých ľudí sme mu vytýkali náš zlý kádrový profil, ktorý
nám spôsoboval nepríjemnosti, či už v škole, alebo v práci. Neuvedomovali sme si, že ho to
ako rodiča bolí a trápi viac ako jeho osobné perzekúcie. Je nám to obom – bratovi i mne –
dodatočne veľmi ľúto a SME HRDÍ NA TAKÉHO OTCA.

Marika a Miro

105