Page 106 - Staré Zlaté Časy

Všetky vínne skliepky mali tvar obrovských sudov a cez otvorené okno sa dala
urobiť koštovka a potom si objednať vínko. Aby bola ochutnávka čo najdlhšia, podávali sa k
vínu pikantné vynikajúce maďarské klobásy a ešte pikantnejšie hurky. Také boli výborné, že
nikdy nestačila jedna, a tak smäd z horúceho slnka bol znásobený týmto božským jedlom.
Samozrejme, že sa patrilo ich poriadne zaliať. Tak som zalieval sediac v chladnom súdku a keď
som vyšiel von bol som na nepoznanie. Neuvedomoval som si svoju vrávoravú chôdzu a ešte
som aj niesol obrovský melón, ktorý sa rozhodol, že mi spadne na zem práve pri prechode cez
rušnú križovatku. Autá zastali, bolo počuť ostrý hvizd žandárovej píšťalky a moje milé
príbuzenstvo sa zbabelo tvárilo, že ku mne nepatria. Príslušník dobehol a keď ma videl
s pochopením sa usmial a povedal, že je to dobrá reklama pre badacsonské vína a ešte ma aj
previedol na druhú stranu.
Na Balatóne, menovite v Balaton – Szabadi, sme sa vždy cítili výborne, ja som mal
svoj program, trošku odlišný od ostatných členov. Dôvod bol jednoduchý – neznášal som dlhý
pobyt na slnku. Okúpal som sa, obul si kristusky, na hlavu slamený širák a už som bol pri
železničnej stanici, na 2 deci vínka a dobrý guláš, alebo paprikáš. To viete, Maďari sú výborní
kuchári. Raz sa ženám nechcelo variť, a tak som ich zaviedol do mojej krčmičky. Každý si
vybral podľa chuti a ja som si dal halászlé. Bolo výborné, ale štípalo ma na trikrát: v ústach, v
žalúdku a ešte aj s prepáčením, keď šli zbytky von.
Nedávno som sa preberal odloženými listinami a natrafil som na list s gratuláciou
k mojej sedemdesiatke od spisovateľa a básnika, môjho priateľa Štefana Atillu Brezányho.
Znova som si ho s úľubou prečítal a zdá sa mi, že je vhodné si ho odložiť.

„Milý Tivadar Žilina 26. 10. 1982

K Tvojej sedemdesiatke všetko najlepšie želáme, hlavne však zdravia do ďalších
rokov. Nezabúdam na roky 1943 – 1948, keď v Terchovskej doline vládli traja králi – Štarke,
Miko a Ty. Tvoja osoba bola iniciatívna nielen v úradnej práci, ale aj v organizovaní posedení.
Víno tieklo ako Terchovské piesne a špagátová basička s husliami nikdy nechýbali. No,
prvoradá bola vždy práca. Premietam si hlavne Tvoju prácu po vypálení Terchovej, keď sa
výstavba Tvojím pričinením v rámci dvojročnice rozvíjala a staval sa i nový kostol s priľahlou
farou, spomínam na výstavbu elektrických sietí a na iné investičné a rekonštrukčné práce.
Zostal si v tomto kraji stále obľúbený, veď si bol konsolidátorom rozháraného
života po vojne a dobrým človekom, ako má na mysli páter Peter Lippert v knihe O láske aj
bolesti. Tivadarko, dvíham vysoko pohár s vínom, i pravú nohu na Tvoje zdravie!!!
Tvoj priateľ Štefan A. Brezány s manželkou a rodinou

104