Page 105 - Staré Zlaté Časy

obchodníčka, s nimi urobila dohodu, že im odpredá všetko, ale až v deň odchodu. Tak som
prišiel aj o svoje cvičky (tenisky), v ktorých som chodil do vody. Zarobila nejaké forinty, ktoré
robili finančný základ budúcoročnej dovolenky a ešte sme nemuseli veľa baliť a dovolili sme
si kúpiť maďarskú salámu a kvalitné vínko.
V našom „dobrom“ socialistickom svete sme si mohli vymeniť v banke len určité
množstvo forintov, z ktorých by sme síce prežili, ale museli by sme sa stravovať iba z
dovezených konzerv a žiadna návšteva Csárdy by sa nekonala. Celý rok sme sa snažili
zaobstarať forinty kúpou od maďarských turistov, ktorí boli šťastní za každú našu korunu.
Neskôr sme si písomne dojednávali výmenný pobyt vo vilkách na brehu Balatónu a u nás na
Slovensku. To bola paráda, keď sme bývali vo vilke od príbuzného pána Adamicu u Dr. Szilaya.
Každý mal svoju izbu, spoločenskú miestnosť a terasu, z ktorej sa dalo skočiť rovno do vĺn
Balatónu. Mal svoje mólo a príslušnú časť pláže. V peknej, ohradenej záhrade sme parkovali s
autom a do obchodov a reštaurácií sme mali na skok.
Raz v noci bola obrovská búrka a vetrisko poriadne. V záhrade stál krásny košatý
orech, ktorý nevydržal nápor vetra a zvalil sa na kapotu Pánkovej Volgy. Vďaka silnej
konštrukcii Volgy sme vyviazli s malými poškodeniami. Ja som však dopadol o niečo horšie. V
noci som sa chcel ísť prejsť po pláži (no v skutočnosti som sa chcel v prírode iba vycikať) a
zabudol som, že terasa je vo výške cca 1 a pol m nad zemou a nie je ohradená, a tak som spadol.
Nedolámal som si nič, ale doudieraný som bol poriadne. Celé osadenstvo sa zobudilo na môj
výkrik a priznávam, že sa na mne aj poriadne zabavili. Musel to byť ohromný pohľad, ako ležím
v nočnej košeli v tráve a pŕhľave osvetlený veľkým mesiacom a svetlom bateriek. Mal som
šťastie, že som sa nezakotúľal až do vody a nerobil som spoločnosť vodným vílam.
Napriek takýmto udalostiam sme mali vždy krásnu dovolenku väčšinou strávenú
na pláži, vo vode a na nafukovačkách. Miro s Marikou si zaobstarali veľké slamené klobúky a
Marika v moderných plavkách – takých sieťkovitých chytala bronz. Večer sme zistili, že je
opálená veľmi zaujímavo, otvory v sieťach vytvárali na koži zvláštne štvorce, pripomínajúce
kezi munkát (ručnú prácu), ako to nazval Dr. Szilay.

E G E R S K É Z R A D N É V Í N A A P I V N I C E

Čo vám hovorí Egri bikáver? No jasné, vynikajúce víno. Počasie nám pri vode
moc neprialo, tak sme sa vybrali do Égru. Zaujímavé mestečko s krásnymi vinohradmi a ešte
krajšími hajlokmi. O tom, aké sú pivnice a víno zradné, sme sa s Dančíkom presvedčili na
vlastnej koži. Pivnice sú rozsiahle, kamenné, chladné a v každučkej sa podávalo iné víno, ktoré
sa patrilo ochutnať.
Chutnali sme, chutnali a chutnali... Nebolo nám nikomu nič, ani známka po
množstve ochutnávok. Ale každá rozprávka má svoj koniec a my sme vyšli z pivníc na horúce
maďarské ovzdušie. A to bol náš koniec! Sám si už na nič nespomínam, len z rozprávania našich
viem, že sme s Dančíkom bez ich pomoci boli neschopní pohybu, o reči ani nehovoriac. Ešte
šťastie, že Mirko mal vodičák a odšoféroval Dančíkove auto do prvého campingu, kde sme sa
ubytovali až do nášho vytriezvenia. Z tohto plynie ponaučenie „zo studenej pivnice nikdy
nechoď na horúce slnko, lebo dostaneš úžeh.“ Niečo podobné sme zažili v Badacsonyi.

103