Page 89 - Vrátiť sa domov
P. 89

PLTNÍCI





                           Horného Považia údolím           Pl letí priamo na skalu
                           beží, beží, rieka stará,         zdá sa, že bije posledná hodina
                           na jej mäkkých, jemných vlnkách  a faktor zo zvyšných síl, pl
                           pl, jak orlie pierko pláva.     prudko pred skalou zahýna.


                           Možno už osemsto rokov           Vyhli sa jednej nástrahe,
                           èo prudkým Váhom sa plavia,      ove¾a horšia tam èíha,
                           smelí, odvážni pltníci           nieko¾ko radov ostrých skál
                           až k Dunaju do Komárna.          spod vody zubiská dvíha.


                           Divá príroda Liptova             Popri Margite sa voda
                           a strmé brehy Oravy              speneným prívalom valí,
                           pripravovali pltníkom            nestroskotá iba tá pl,
                           prekážky, ažkosti, nástrahy.    ktorej sa preplavi zdarí
                                                            úzkym priechodom medzi skaly.
                           O nich na plti príbehy
                           rozprávali pltníci,              Za nimi mohutná Besná
                           vystupovali v nich škriatkovia,  aj zradné Margity skaly,
                           vodné panny i vodníci.           pltníci znavení, šastní,
                                                            pot sa im leje po tvári
                           Pl prešla okolo Vrútok
                           zrazu stíchol šum a vrava,       Zmáèaní od spenených vån
                           pred nimi sa vynorilo            nesmierne šastní v tej chvíli,
                           obrovské bralo, Besná skala,     upierajú zraky k nebu,
                                                            ïakujúc, že prežili.
                           vyènieva doprostred rieky,
                           odráža vody a víry,              A pl Váhom vlnky nesú
                           do vodnej priepasti pod òou      ako bielu húsku mladú,
                           s hukotom voda naberá sily.      kolíše sa perejami
                                                            Streèna a Starého hradu,
                           Predné kormidlo faktor
                           uchopil pevne do rúk sám,        pod Streènom vplávala do vôd
                           na svojho pomocníka krièí:       k¾udnej žilinskej kotliny,
                           toè zadným, lebo beda nám.       širokým Považím potom
                                                            krajom na juh od Žiliny.

                                                          86
   84   85   86   87   88   89   90   91   92   93   94