Page 15 - Podkrivánske stráne...
P. 15
Tak pieseň hudie stále...
Ja, dnešný človek, túžim po kráse, A v obklopení svojho rozmaru,
v obručí hluku, betónu, mrakov, v pestrosti vône lesa,
z komínov našej zemskej oáze, v zbystrení vnemov pieseň prastarú
oáze desu z ľudských zázrakov. vpisujem do notesa.
I iný som zas, pekne odetý, Do duše mojej kladiem tón,
do lesku príbytku sa vnáram, vždy nový, večne vzácny,
nahej samote letím v ústrety, vlčí vzruch a či srnčí ston,
bolestný obraz vytváram. ľúbostný spev, jak v básni.
Som obklopený falošnou menou, Z etxtázy lásky znie ruje pieseň,
chorý svet vyrastá z prachu, víťazná, krásne túžobná, clivá,
strácam svet krásna s jasnou zeleňou, pestrofarebná, ako tá jeseň,
potápam šťastie v strachu. v nádeji i pieseň trúchlivá.
Ja, človek dneška, kráčam do polí, Jarný spev opäť veje
ich tlkot srdca počuť chcem, a litera zákona
v štebote vtáčom, hudbe v údolí, hovorí, že dobre je,
tón čírych bystrín je môj sen. keď slnečný lúč hreje.
Ako tieň pravdy obchádzam hory Keď srnka v teplej húštine,
a ladím struny večerné, si srnča k sebe privinie
pre koncerty a pre rozhovory, a stráži svoj plod hrdý,
mne láskavé a dôverné. je bezbranná v osudí.
Ponúkam denne svoje služby tým, V letnej noci si pozorne
čo rany doby prijímajú, priúča srnča malé.
darujem vernosť očiam oddaným, O živobytie bojuje vzorne!
v nich zriem o čom rozjímajú. Tak pieseň hudie stále...
Hľadám a strážim svoje poklady Tá melódia do srdca plynie,
živé i neživé, pravé, raz kvíli, raz šťastím zneje,
v mladinách jasnia moje pohľady tón tejto hudby nikdy nezhynie,
rozvážne, vábne, zdravé. ak postavíme aleje.
14
