Page 18 - Podkrivánske stráne...
P. 18
Odkaz majstra Hálu
Môj svet zrodu mal vôňu ruží
a farbu oružia luhů a hájů.
V zrkadle lesku rybníkov túžil
a priľnul sa sľubne k Máchovmu Máju.
Svet poézie sa rodil so mnou,
tlejúca iskra nádeje
a v hĺbke zraku som s túžbou skromnou
objavoval epopeje.
Nuansy farieb živej prírody
tlačili sa mi do mysle,
svet mnohovravnej farebnej zhody,
obrazotvorné úmysle.
Mladosťou zrelý, som v rozjasnení
vykročil túžbam v ústrety
a putoval som, akoby v snení,
hľadajúc môj stôl prestretý.
Objavil som ho, plný obživy,
krásou bol obsypaný,
jak vládca vládol môj Kriváň krivý,
hostil ma, liečil rany.
A usmieval sa zavše do jasu,
keď s paletou som blúdieval,
tam nachádzal som vždy novú krásu,
do formy som ju odieval.
Do čistých hodnôt odrazu v zraku
ožili lúky na plátne,
v slnečnom svetle i na súmraku
okúzlovali úchvatne.
17