Page 20 - Podkrivánske stráne...

Majstrovi štetca
(Akad. maliarovi O. Ivanovi
z príležitosti jeho osemdesiatin na Vernisáži v Galérii vo Važci)

Do rúk si vložil svoje city, Mladostné kvety žiarili
vyčaril krásu do zraku na stránkach Tvojich listov,
a v hĺbkach farieb duch Tvoj skrytý, na palete zahýrili
dýcha, dvíha sa k oblaku. predtuchou Tvojou čistou.

Horizont Tatier, štíhle štíty, Zanechať rodu svoj odkaz,
úskalia dravé, doliny, dielo pre pohľad krásna,
ozvena zneje v Tvojom žití, okrášliť ním v očiach odraz,
ich príťaž kreslí rokliny. úsmev šťastia do jasna.

Maľuje zázrak božích tvarov, V hlbokej úcte Ti píšem
aj vôňu jari, jas leta, a v riadkoch tejto básne
s farbami jesenných dní s tvárou sú verše moje len klišé,
vrások, je tvorba Tvoja dozretá. sú len úkazom vášne.

Aj víchre cítiť, zimné mrazy, Čo spája nás, žitím vedie
rozpálené v nich horia líca, zaľúbencov do umenia,
snivé sú, živé Tvoje obrazy, lásku máš, majstre, umenie,
priedomia, domky, stará ulica. krásne boli, sú, Tvoje snenia.

Otcovizeň sa nesie na štetci, Áno, cez túžby si tvoril,
jej láska k domovu je iskra, sú v Tvojich maľbách vryté,
svietila, ako plameň na svieci, patina lásky v nich horí,
k rodnému stolu blízka. jasá bohatstvo sýte.

Jasá duch Tvojich tvorčích darov,
čo lemuje tu vzácne miesto Vernisáže,
osemdesiat liet vzlietlo touto jarou
a ešte „mnoga liet – živió“, srdce káže!

Vo Važci, 15. 6. 2006

19