Page 23 - Podkrivánske stráne...
P. 23
O Jankovi Silanovi
Poznal som básnika, ktorý spieval
a žil v tmách, v temne, do jasu.
Bozky slov rozdával, nimi vzýval
vstúpiť do lásky, pre krásu.
Cit v jeho vábnej piesni dojíma,
bohatí Božiu silu ducha.
Jemnosťou sýti melódiu rýma,
žiara slov básne cieľ ponúka.
Poznal som básnika, v bolesti túžil
a trpel oddane, veril v čistú lásku.
Bol veľký v skromnosti, silu pružil,
jeho verš rozochvieva každú hlásku.
Poznal som básnika, duchosiláka,
prežil som s ním krásne večery,
umelca slova, bezhniezdneho vtáka.
Nežný spev padá na pery.
Poznal som Janka Silana, zo Sila.
V dome opustenosti, bohatý.
Jasom krásorečí vyzdobená vila.
Tón môjho verša je ním posiaty.
Poznal som básnika, chlapca chudobného,
čo miloval Matku a Kríža pleť,
víťaza boja, pre pravdu vždy verného,
keď slávil, smútil, mlčal, keď...
Vo Važci, jeseň 2004
22
