Page 24 - Podkrivánske stráne...
P. 24
Desaťročnej Matici vo Važci
Na stene visí obraz matky, Lebo i more niekde začína,
na tvári zračí úsmev sladký i z vinnej révy vína,
a z očí žiari lúč lásky. lebo i pieseň v ušiach sa skrýva,
Čelo speknelo od vrásky až spozná, že je živá.
a striebrom trblieta sa vlas.
Chýba už iba živý hlas. Tá pieseň matky z diaľky nám kýva,
zneje pre povzbudenie.
Ten bude znieť mi dokonca, Je nápojom, je sladká obživa
ako ovčí ston, bez zvonca. do puku na dozrenie.
Výkrikom verša dozrievam,
slzou lásky ho polievam. Matka je základ rodiny,
rodina základ národa.
Matka je tam, kde život začína, Slávime jej narodeniny,
i končí pri nej život. z nich vrie duchovná obroda.
Z Golgoty kvapka padá do klína,
k vzkrieseniu lásky prívod. Dýcha už desať rokov.
Je to čas pramenných tokov.
Matka je šťastie, nádej, útecha, Pod ochranou Matky,
matka je pilier nosný. vylúdiť pocit sladký.
Matka je prameň, rieka, veľrieka,
v sútoku lesk ľúbostný. A pokoj padá na líce,
dych teplý z rodnej hrudi,
Od nej som, mladík, vkročil do sveta, keď slávime zrod Matice,
v hľadaní dušou túžil. čo svornosť, lásku budí.
Prihlásila sa schopnosť dozretá,
abych vždy dobru slúžil. Hrdí a oddaní, nášmu ľudu,
zjednotení vlejme silu do osudu
Preto som zápaľ iskry roznietil sútokov Matice a matky,
pred desaťročím už, čo žiari mi z obrazu.
do šera Važca cestu rozsvietil,
oheň a jeho lúč. Aby ten lásky prívod,
aby Ten úsmev z pohádky,
A v tejto žiare dnešné pozdravy krášlil jej ďalší život,
patria Vám, Matičiari. pevný a bez kazu!
Skláňať sa treba za Vaše dary,
ako kňaz pri oltári. 13. 1. 2000
23
