Page 27 - Podkrivánske stráne...
P. 27
V zasnenom mraze
Nad Tatrami hviezda bliká,
mráz sa tlačí do okien,
do srdca mi žiaľ preniká,
mrazí dušu, ako srieň.
Šedá krása v bledej noci
mojich veľhôr nedá spať,
preniká ako šíp moci,
z nich náreky chce vyznať.
Kontrast hviezdnej jej beloby
žiari v splne mesačnom,
priťahujú skalné skoby,
výšky vo sne zázračnom.
Priťahujú do premeny,
do zmierenia bez žiaľu,
ponúkajú cit v umení,
Prozreteľnosti chválu.
Pohľad môj mi z okna letí,
nežný ako jasný lúč,
ako pozdrav, zvesť pre deti,
ako k bráne krásy kľúč.
Bolesť duše pohladzuje,
polnočný lesk v odraze,
bozky lásky v nás vzbudzuje,
teplo, v zasnenom mraze.
13. 1. 2006
26
