Page 28 - Podkrivánske stráne...
P. 28
Ovčí osud
Mal som aj ovce, zo tri zimy, A potom, keď už povraz viažu,
prežil som veľa šťastia s nimi. díva sa smutno, bez hluku...
Lebo ovečka, tá je krotká, Asi musí byť, ako kážu.
pokorná, tichá, ako loďka Už len spomínať na lúku.
na hladine v bezvetrí.
Kto však ovečku ošetrí, Na vôňu jarnej prvosienky
keď búrka košiar láme a príchuť letnej paše rosnej.
a vystavuje tlame? Pristúpila už na podmienky,
stíchol spev piesne – ľúbostnej.
Ani mňa zavše nemá kto.
Poslúchať treba pastiera. Obeta v ľudských rukách skoná,
Potom Ti žiadna povera chýba už iba poklona.
nestrčí k nohám lákadlo. I na dojatie sa zabudlo.
Hlavné, že v špajzi pribudlo.
A to je možno žihadlo,
alebo miska nastrčená. Nie, začul som i zvonce liate,
Čo je v nej nevie ani žena to oni, jej sestry sú spiate
a nie ja, ja chlap neschopný. a v duchu plačú v doprovode.
So zvonkohrou sa tiahnu k vode,
Ovečka príde pod okny a pijú osud dosýta.
a beká, neviem či od šťastia,
hladu, smädu a či od chrastia, V sýtosti pointa je skrytá:
no vždy rovnako spieva Kým osud ovčí sýti ducha,
a do mňa šťastie vlieva. večný smäd blúdi v tieni sucha.
27
