Page 29 - Podkrivánske stráne...
P. 29
Vernosť
Pochopil som svojho psíčka
až teraz, po čase,
cez lesk zraku, jeho víčka,
cez oči bezhlasé.
Hovoril o sebe verne,
ako pes, nie človek,
jeho pohľad mi dôverne
vyzradil i svoj vek.
Keď v kútiku učupený
lízal si boľačky.
I on z lásky bol stvorený,
ako ja, či vtáčky.
Čo vzlietajú nad pohľad,
nad lesk sosny a korisť,
v letku k slnku je návrat,
z poblúdenia ťažko prísť.
Pochopil som svojho psíčka,
zavýjal, keď hrmelo,
vernosťou pochvalu vyčkal,
či svitlo, či ztemnelo.
21. 5. 2001
28
