Page 30 - Podkrivánske stráne...
P. 30
V Chráme zelene
Keď chceš sa milo usmievať,
zbaviť záťaže, úzkosti,
keď chceš duchovne dospievať,
v Chráme zelene hľadaj cnosti.
Všade vôkol sa spieva,
za ticha, vánku i víchrice.
A láska stále dozrieva,
dorastá opäť z novej škice.
Možnože z vône živice,
keď vdychuješ ju skrytý, na svrčine,
z pohľadu na ľúbosť matky – jelenice,
ako hostiteľky, na kvetnej lúčine.
Do očí sa jej zadívaš,
i ona vie byť usmiata,
v ponore triedra jej kývaš,
v obdive pripúta ťa,
keď vetrá, istí istotu
na strnisku pre jelienča,
pozeráš prostú krásotu –
k matke lpie nové osídlenča.
A priúča ho k postrehu,
do vetra nozdry naťahuje,
a už sa chystá do behu,
pred nebezpečím ho varuje.
A ono cíti jej silu,
ňou dorastá i do zimy,
múdrie, vyrástlo z omylu,
krášli sa behmi dlhými.
29
