Page 107 - Kronika

Jozef Horecký spomína
Samozrejme, aj tu boli typy radikálnych ľudí, s ktorými nesúhla-
sil. Zaujímavý bol jeho postreh počas Slovenského štátu k Nemcom,
ktorým veľmi nedôveroval, dokonca raz padla obava z vysídlenia
Slovákov z nášho územia po vojne Nemcami.
Hoci bol zamestnanec grófa Pongráca, názor na neho bol ne-
gatívny. Pongrác študoval v Budapešti právo tak, že vždy ku koncu
školského roka, keď sa blížili skúšky, posielal do Budapešti vagón
ošípaných a teliat pre profesorov. Taktiež sa mu nepáčil životný štýl
mladých grófov, ktorí hocikedy v parku pri kaštieli strieľali po sebe
spoza stromov a žili neviazaným životom, zatiaľ čo mnohí ľudia
žili v biede a aj starí rodičia museli denne lopotiť, aby uživili sedem
detí.
Na druhej strane dodržiaval všetky zmluvy so svojím zamestná-
vateľom, o čom svedčí aj príhoda, ktorá sa stala po rozpade monar-
chie v roku 1918. V tom čase vládla u nás anarchia, staré úrady boli
zrušené a nový systém ČSR ešte nefungoval. To chceli využiť ľudia
z okolitých dedín a prišli na vozoch do kaštieľa rabovať a hrozilo vy-
plienenie kaštieľa. Vtedy starý otec rozostavil okolo kaštieľa lesníkov
s puškami a uchránil Pongrácovi majetok.
Za Slovenského štátu bol vo Varíne starostom, vtedy sa táto
funkcia volala komisár. Bola to nevďačná funkcia, lebo okrem nor-
málnych problémov, s ktorými žila obec, musel v týchto vojnových
rokoch riešiť napr. aj záležitosti súvisiace s pobytom nemeckých
vojsk. Hocikedy prišli nemeckí dôstojníci k nám s požiadavkou za-
bezpečiť ubytovanie, pranie prádla a pod.
Pred odchodom na vysokú školu ma starý otec posadil na diván
v dolnej izbe, on si sadol vedľa, zapálil „zapekačku” (bola to malá
fajka, používaná v robotné dni; okrem nej mal celú zbierku fajok, naj-
väčšia, z ktorej fajčil vo výročité sviatky, mala pipasár dlhý asi 1 m,
takže vždy mu ju musel niekto pripaľovať) a dával mi praktické rady
do života. Prvýkrát som na dlhší čas odchádzal z domu.
Dnes si už presne nepamätám všetky poučenia, no základná niť,
ktorá sa tiahla rozhovorom, bolo: nedať sa ovplyvňovať, spoliehať sa
na vlastný úsudok a vždy si zachovať svoju česť. Za pol roka som
dostal do internátu smutný telegram, že starý otec zomrel.

- 107 -