Page 108 - Kronika

Jozef Horecký spomína
Zatiaľ čo starý otec sa staral o chod rodiny po stránke „strate-
gickej”, stará mama mala na starosti každodennú mravenčiu prácu.
Dosť neradostne spomínala na päť rokov strávených v kúrskej horár-
ni, keď v zimných mesiacoch často ostala sama s troma malými deť-
mi (Mariška, Tivadar a Hanka), odrezaná závejmi od okolitého sveta
(starý otec dochádzal do práce). Dnes si ani nevieme predstaviť, ako
mladá matka mohla zvládnuť opateru troch detí, keď pri ich ochorení
nebol nablízku lekár a nebolo možné sa s niekým poradiť. Musela sa
sama starať aj o chod domácnosti, dobytok atď.
Po presťahovaní do Varína pribúdali deti a teda aj robota. Na
sedem detí bolo treba šiť, plátať, štrikovať a pri tom sa starať o hydi-
nu, dobytok a polia. Ani potom, keď deti vyrástli a osamostatnili sa,
jej starostlivosť sa nezmenšila a pri každej príležitosti sa snažila byť
spravodlivá ku všetkým (napr. výslužku zo zabíjačky vážila aby nie-
koho neukrivdila, v sobotu, keď obyčajne ju prišli navštíviť, vždy bola
pripravená ponúknuť fazuľu so sušenými slivkami, úhrabky, alebo
zemiakový osúch).
Manželstvo starých rodičov bolo harmonické a myslím, že šťast-
né, hoci starý otec bol druhýkrát ženatý (prvá žena mu zanedlho po
svadbe zomrela) a vekový rozdiel medzi starými rodičmi bol dvadsať
rokov. Povahovo sa dopĺňali a nikdy svoje spory neriešili pred deťmi
alebo vnukmi, ale sa zatvorili do dolnej izby a tam si to „prediskuto-
vali”.
Určitú nervozitu bolo badať v nedeľu, pri odchode do kostola.
Chodili na malú omšu a starý otec pripravený v gánku sa netrpezlivo
prechádzal a sem-tam ohlásil: „babko (tak volal starú mamu) už ide-
me” a keď to bolo už tretíkrát, stará mama vyšla z dolnej izby, kde sa
upravovala a vyčítala mu, či nemôže chvíľu počkať.
Jeden druhého si vážili a uznávali, čo ilustruje aj pohľad starej
mamy na posledné dni života starého otca: hovorila, že posledný
týždeň pred smrťou na ňu reagoval podráždene, čo si vysvetľovala
tým, že jej chcel zmierniť žiaľ pri svojom odchode.
Nakoniec pripomínam, že tu viac ako slová hovoria skutky, čo
v tomto prípade znamená rozvetvená, životaschopná Blahova rodi-
na, ktorej zakladateľmi boli František a Sidónia.

- 108 -