Page 103 - Kronika
P. 103

Michal Kapasný spomína
               ktorá pre mňa, vzadu sediaceho, nemala žiadne tlmenie. Cítil som
               každú  jamku  a  vyvýšeninu  na  tejto  nezabudnuteľnej  ceste.  Moje
               kríže a  zadok, ako aj stehenné a predkolenné svaly, si z tejto turis-
               tiky cítim i dodnes. Ja som sa však nepriznal k týmto pocitom a bol
               som šťastný, keď sme šťastne do Lednických Rovní dorazili. Všetky
               trápne momenty z cesty však ihneď zmazala teta Vlasta, ktorá nám
               úsmevne pripravila príjemné pohostenie. Sladký nocľah v Lednicko-
               -Rovňanskom kaštieli bol ideálnym rozriešením mojej únavy, ktorá
               rýchlo pominula a program na budúci deň bol perfektný a nezabud-
               nuteľný.  Teta  Vlasta  s  Vilmošom  mali  výborný  vzťah  ku  kolegom
               – učiteľom. Veľa z nich mi predstavili a s mnohými som prežil pekné
               spoločenské posedenia, ktoré Blahovci vedeli ukážkovo pripraviť.
                  Teta Mariena je žena so svojou tichou, usmievavou, prívetivou
               povahou, s veľkým srdcom a snahou vnímať každého človeka, so
               všetkými  jeho  povahovými  vlastnosťami,  bez  zazlievania.  Slovom
               dobromilá teta Marienka.
                  Tetu Elenku som spoznal, keď som bol s Lolom pozvaný za pr-
               vého družbu na jeho svadbu. Bol som už vysokoškolák a lúčničiar.
               S Lúčnicou sme išli v ten deň do Prahy, kde sme v Smetanovej sieni
               mali na druhý deň významné vystúpenie. Ja som však išiel na Lolovu
               svadbu,  ktorá  bola  v  Budatíne  a  svadobná  hostina  pokračovala  u
               Junásov, v byte. Veľmi dobre sme sa cítili, zaspieval som im a  do
               polnoci  všetkých  zabával.  Potom  som  odišiel  na  pražský  rýchlik
               a  ráno som bol v Prahe. Večer som už vystupoval s Lúčnicou. Mali
               sme veľký úspech. V závere sme dávali naše nové číslo „Detviansku
               veselicu“, po ktorej sme boli vyvolaní trinásťkrát na pódium. Vtedy
               v  Prahe som si pomyslel, ako radostne som zavŕšil Lolovu svadbu
               a spomenul som si na pódiu v Smetanovej sieni, že je to v mojej
               duši,  akoby  môj  slávnostný  pozdrav  k  začatiu  manželstva  Lola
               s  Elenkou.  Bola  vždy  žena  veľmi  seriózna,  pracovitá,  dobrá  žena
               a  matka. Aj ju prijala Blahovská rodina veľmi srdečne, tak ako aj ona
               bola naklonená k nám všetkým.
                  A čo bratranci a sesternice? Zozbieralo sa ich neúrekom. Radi
               sa stretávame a som rád, ako jeden z najstarších, že táto publikácia
               bude ich výpoveďou. Mne sa určite nepodarilo dostatočne vystih-

                                          - 103 -
   98   99   100   101   102   103   104   105   106   107   108