Page 110 - Kronika

Jozef Horecký spomína
K volejbalu sa viaže takáto spomienka: v komore pod schodmi
bola uložená volejbalová sieť a volejbalová lopta (Lolo ju mal na sta-
rosti a nosieval ju na tréningy na volejbalové ihrisko pri Váhu). Lopta
v tom čase bola vzácnym artiklom, nesmeli sme sa jej ani dotknúť,
aby sa náhodou neošúchala o zem. Lolo vtedy chodil do Martina na
Obchodnú akadémiu a zo školy prichádzal vlakom okolo 15. hodiny.
Dovtedy sme sa s loptou mohli hrať, no jeden vždy musel strážiť pri
potoku a keď zbadal pri Obecnom dome prichádzať Lola, zakričal
„Lolo ide” a lopta sa musela rýchlo vrátiť na pôvodné miesto do ko-
mory. Takto vznikla hra „Lolo ide”, ktorú sme potom často hrávali:
pri futbale niekto zakričal: „Lolo ide”, vtom sme sa rýchlo rozpŕchli
a poschovávali do najbližších úkrytov.
Raz pri debate sa vyskytla otázka: „stará mama, ktoré z tvojich
siedmich detí ti najviac prirástlo k srdcu?”. Stará mama odpovedala
asi takto: „Preboha živého (to bol u nej prejav najväčšieho údivu),
ako sa môžete takto pýtať, veď všetkých som mala rovnako rada.
Potom na veľké naliehanie ticho povedala: „Pišta sa najviac podobal
na Ferenca”. Aj táto odpoveď charakterizovala harmonické manžel-
stvo starých rodičov, ich vzájomný obdiv jedného k druhému.
U starej mamy bolo zvykom, že všetkých vyprevádzala pred
dom. V jedno hmlisté jesenné ráno vyprevádzala takto Ferka (nepa-
mätám si presne rok, bolo to asi r. 1950). V to ráno dlhšie hľadela za
ním spred domu, až kým neprešiel cez park a stratil sa za Obecným
domom. Keď prišla do kuchyne povedala: „Ferko sa už asi nevráti,
aspoň som mu dala na cestu pár domácich klobás” – to bol pocit jej
materinského srdca. Až po niekoľkých mesiacoch sme sa dozvedeli,
že Ferko preplával Dunaj pri Devíne a dostal sa do Rakúska.
Stará mama rada rozprávala príhodu s Vilmošom, keď bol
žiakom Ľudovej školy. V kuchyni debatoval postojačky starý otec
s grófom Pongrácom o nejakých úradných záležitostiach, pritom
gróf mal na hlave klobúk. Vilmoš potichu vyskočil na lavicu, strhol
mu klobúk z hlavy a zakričal: „keď si v dome, klobúk dole”. Starý otec
povedal: „Vilmoško to nesmieš osvietenému pánu grófovi”. Zarazený
gróf sa spamätal a hovorí: „viete, že ten chlapec má pravdu”. Táto
príučka zrejme naučila grófa dodržiavať základné pravidlá slušnosti.

- 110 -