Page 102 - Kronika

Michal Kapasný spomína
Na pozdrav dvíham vína čašu,
nektár je tvoj život – vidím i tu,
žičlivé slová sa v hlase trasú,
príjmi moju úctu, vo verši ukrytú.

Nech sa vracajú len pekné chvíle
do kolies tvojho osudu,
pre lásku, tvoje nech srdce živé,
lásku opäť vháňa do prúdu.

Ad multos annos! Teta Violka,
keď hymnus lásky nám zneje,
nech žiaria oči tvojho potomka
a teplý večer k nám veje!
Január 1986

Moje tety

Pri spomienke na tetu Vlastu vyjavuje sa mi jej priateľský prístup
k nám deťom, jej výnimočná rozprávačská vlastnosť, či už zo zážit-
kov zo školy alebo mnohé iné poučné resp. obrazne a charakteristic-
ky vykreslené deje a postavy. Rád som chodil do Blahov, k tete Vlas-
te a Vilmošovi. V období mojich študentských rokov bývali v Tepličke
nad Váhom aj v Lednických Rovniach. Teta Vlasta s porozumením
sledovala moje záujmy a mnohokrát vedela zaujať svojimi názormi
na život. Vyrozprávala mi o svojich študentských rokoch v Trnave,
o jej vtedajších profesoroch a dojmoch z dievčenských rokov. Jej
hovorová reč bola veľmi bohatá na slovnú zásobu. Spomínam si,
že mi hovorila o básnikovi Jánovi Smrekovi, ktorý ju učil v Trnave,
ako aj o iných zaujímavých ľuďoch. Do mysle mám vyrytú cestu do
Lednických Rovní. Lolo mal motorku Ogar. Vybral sa na nej k Vilmo-
šovi a k Vlaste. Uprosil som ho, aby ma zobral. Keďže sedadlo bolo
na nej len pre jedného, dal mi poskladanú deku na štvorcový útvar
pre uloženie vecí nad zadným blatníkom a cesta sa začala. Pretože
som ho na cestu uprosil ja, bol som ticho a znášal som hrdinsky
dvojhodinovú „hrdinskú“ cestu na tejto motorke pre jednu osobu,

- 102 -