Page 111 - Kronika

Jozef Horecký spomína
Tesne po skončení vojny boli rozbité cesty, vyhodené mosty (aj
Krasňanský most), hromadná doprava nefungovala. Tu sa naraz
objavil Tivadar, z Terchovej prišiel na bicykli. Požiadal ma, aby som
mu zaprášený bicykel vyčistil. Ja som sa tomu potešil, lebo som sa
prvý raz dostal do kontaktu so skoro novým dámskym bicyklom, na
ktorom som sa mohol naučiť bicyklovať a po niekoľkých pádoch sa
mi to aj podarilo (prvý bicykel som dostal na birmovku od môjho bir-
movného otca Lola). Povestný bol bicykel Martina báčika, vyrobený
za prvej republiky, poznal ho každý Varínčan, niekedy bol opretý
o Jurenovu pumpu aj tri dni a nikto sa ho ani nedotkol.
Pri charakteristike Blahovcov treba pripomenúť ich typickú po-
vahovú vlastnosť – neposednosť. Najvýraznejšie ju reprezentoval
Tivadar – prišiel do kuchyne, pozdravil a vzápätí povedal: „Zbohóóm
už musím ísť”.

Naši rodičia

Na úvod musím povedať, že sme mali vynikajúcich rodičov, ktorí
nám vytvorili šťastné, hoci po materiálnej stránke skromné detstvo
a boli vždy pripravení nás usmerniť a pomôcť, v akýchkoľvek život-
ných situáciách.
Mama sa narodila v Kúre v roku 1914, ako tretie dieťa. O rok ne-
skôr sa rodina presťahovala do Varína, kde kúpili starší dom, s per-
spektívou prístavby vo dvore, no už sľúbený pozemok podvodne
predkúpil sused. Deti pribúdali, a tak starí rodičia začiatkom dvadsia-
tych rokov riešili bytovú otázku prístavbou poschodia. Sedem detí,
polia, hydina, dobytok a ešte aj prístavba domu, to si vyžadovalo
množstvo práce, a preto dve dievčatá, Mariška a mama, museli od
útleho detstva pomáhať pri týchto prácach. Po takejto praktickej prí-
prave mama absolvovala v Znojme školu, so zameraním na rodinu,
kde sa učili variť, piecť, ručné práce a jazyky. A tak mama vedela
perfektne variť, piecť, ale vedela sa pohybovať tak v spoločnosti, ako
aj na poli, alebo v maštali. Obdivoval som ju aj v tom, že ovládala
nemčinu a maďarčinu a vedela naspamäť množstvo básničiek, ktoré
nám často recitovala.

- 111 -