Page 113 - Kronika

Jozef Horecký spomína
venčiny, katolícky farár v Turzovke. Hoci sa v literatúre uvádza jeho
rodisko Varín, v Štátnom archíve v Bytči, vo varínskej matrike som
ho nenašiel.

Vianoce

Vianoce na dedine boli vždy najkrajšími sviatkami v roku. Ich
krásu a romantiku umocňovalo množstvo snehu, ktorého za našich
detských čias zdá sa bolo viac ako dnes. Nostalgické spomienky
sa viažu k rorátom, keď ako deti zavčas rána potme sme sa bro-
dili v sárových papučiach vysokým vŕzgajúcim snehom, kľukatým
chodníkom do kostola. Svetlo petrolejového lampáša sa odrážalo
od čerstvo napadnutého snehu a spod baraníc vychádzali obláčky
vydychovanej pary.
Príprava na Vianoce trvala dlho. Do nej často patrila aj zabíjač-
ka, samozrejme pečenie, varenie, obstarávanie vianočného strom-
čeka aj darčekov, výroba salóniek (cez vojnu sme balili kocky cukru
do staniolu) a ozdôb, ale aj roznášanie medu susedom (starý otec
mal včely) atď.
Pre nás deti bol samozrejme najdôležitejší Štedrý deň a hlavne
večer, keď sa rozdávali darčeky. Kým starí rodičia a rodičia pripravo-
vali v dolnej izbe slávnostný stôl a v hornej izbe vianočný stromček,
my deti sme boli sústredení v kuchyni a netrpezlivo sme čakali. Lolo
nás zabával vymýšľaním veršovačiek. Pamätám si dva základné
verše: cingy lingy cinga liny, už ideme zo Žiliny (to ako Ježiško so
svojou suitou) a druhý: cingy lingy cinga lína, už ideme do Varína. Na
podklade týchto dvoch rýmovačiek sme tvorili ďalšie (napr. o darče-
koch, ktoré sme očakávali) atď.
Na Štedrý deň sa postilo, na obed bola rascová polievka s chle-
bom. Večera pozostávala z kapustnice, vyprážanej ryby so zemia-
kovým šalátom, opekancov s makom. Stôl bol bohato obložený rôz-
nymi druhmi koláčov, zákuskov a doma urodeného ovocia: jablká,
orechy, sušené slivky.
Večeru začal starý otec modlitbou „Anjel Pána”, k nemu sme sa
pripojili, stojac okolo stola. Potom starý otec určil niekoho, kto bude

- 113 -