Page 115 - Kronika

Jozef Horecký spomína
konármi, tieto sa odrezali na veľkosť asi 3 cm a takto vzniknutá ha-
barka sa ponorila na niekoľko minút do vriacej vody, čo umožnilo
ľahko ošúpať kôru). Habarky sa vyrábali rôznych veľkostí a slúžili
ako ručné mixéry.
Medzi Novým rokom a sviatkami Troch kráľov chodili po domoch
betlehemci.
Boli to vlastne traja králi oblečení do dlhých bielych košieľ, s vy-
sokými papierovými čiapkami. Jeden nosil betlehem a dvaja mali pa-
lice obité štrkajúcimi plieškami, s ktorými pri speve udierali do rytmu
o zem a samozrejme mali aj pokladničku. Štvrtý bol Kubo, tvár mal
začiernenú sadzami a bol oblečený v ovčom kožuchu s baranicou.
Pri príchode do domu spievali:
My tria králi prišli sme k vám, my tria králi prišli sme k vám
zdravie šťastie vinšovať vám, zdravie šťastie vinšovať vám
zdravie šťastie dlhé leta, zdravie šťastie dlhé leta
prišli sme my k vám zďaleka, prišli sme my k vám zďaleka

keď sme hviezdu uvideli, keď sme hviezdu uvideli
do Betlema sme bežali, do Betlema sme bežali
zďaleka je cesta naša, zďaleka je cesta naša
od Betlema do salaša, od Betlema do salaša.

Potom nasledovala divadelná vložka, ktorú každá skupina mala
inú. Napr. jeden z betlehemcov oslovil Kuba: „a ty čierny na tom
zadu, nevystrkuj na nás bradu” a on odpovedal: „a ja Kubo vystrku-
jem, na vás bradu ukazujem” atď.
Nakoniec odišli s týmto spevom:
Poďme my už domov, už nám čas prichodí
Betlemská zornička, za hory zachodí
za hory zachodí, za Betlemské kopce
betlemskí valasi, potratili ovce.

Betlehemci dostali odmenu vo forme peňazí a koláčov.
Melódie týchto piesní sa zachovali dodnes, no neručím, že po
tak dlhej dobe je reprodukcia textu stopercentná.

- 115 -