Page 118 - Kronika
P. 118

Jozef Horecký spomína
                    Tekvicový  prívarok  s  rôznymi  prílohami  býval  v  rodine  častým
                 jedlom.  V  súvislosti  s  tekvicou  stará  mama  spomínala  na  prípad
                 s Pištom, ktorý ku tekvici mal veľkú averziu. Keď bol školopovinný
                 chlapec, jeden rok do všetkých ešte malých tekvíc vyrezal svoj mo-
                 nogram, resp. nejakú značku, tým obmedzil ich rast a samozrejme
                 rozčúlil rodičov.
                    Charakteristickou plodinou pre Varínčanov boli kvaky. Tieto sa
                 pestovali vo veľkom množstve aj u Blahov, ako potrava pre ľudí aj
                 pre dobytok a každý rok zaberali dosť veľkú časť poľa. Ku kvačko-
                 vej polievke, ktorú z kvák dosť často doma varili (plávali v nej kvaky
                 porezané na malé kocky), som mával veľké výhrady (podobne ako
                 Lolo)  a  aj  napriek  presviedčaniu  mamy,  že  je  výživná  a  obsahuje
                 mnoho vitamínov, málokedy som ju dojedol. U surových kvák to bolo
                 opačne, tie boli chutné, najmä keď bolo možné priamo na roli kvaku
                 očistiť, pokrájať a konzumovať.
                    Podľa toho, že vo Varíne sa kvaky hojne pestovali, Varínčanov
                 prezývali „kvačkári”, na čo boli a myslím aj sú, veľmi alergickí.
                    Nakoniec ma napadla príhoda, ktorá sa udiala počas vojny a  sú-
                 visí tiež s jedlom.
                    Starý otec bol cez vojnu vládnym komisárom (dnes starosta) vo
                 Varíne a preto musel okrem normálnych obecných záležitostí riešiť
                 aj požiadavky nemeckej armády. Raz pred obedom zaklopali a  vošli
                 do kuchyne dvaja nemeckí dôstojníci a žiadali od starej mamy „žinku”
                 (doma sme boli len stará mama a ja). Ona im dávala žinku na prádlo,
                 no z ďalšej debaty vyplynulo, že chcú od komisára ženy (nie žinky),
                 ktoré by im vyprali prádlo. Stará mama v rúre piekla hus (asi sa blížil
                 nejaký sviatok, lebo husacina nebola v rodine každodenná záleži-
                 tosť) a tá rozvoniavala na celú kuchyňu. Nemci chodili okolo šporáka
                 poťahovali nosom a dávali najavo, aké sú príjemné tie vône. Stará
                 mama, žena s mäkkým srdcom nakoniec podľahla psychickému ná-
                 tlaku, vytiahla z rúry hus a ponúkla ich. Nemci sa vyzliekli, zasadli za
                 stôl a  skoro celú hus skonzumovali. Hádam nikdy počas vojny neza-
                 žili takú hostinu a nám klapli zuby naprázdno. Po toľkých rokoch, pre
                 upokojenie duše ma napadá taká myšlienka, že keby všetky vojnové
                 straty boli len takéhoto rozsahu, bolo by to znesiteľné.

                                            - 118 -
   113   114   115   116   117   118   119   120   121   122   123