Page 118 - Kronika

Jozef Horecký spomína
Tekvicový prívarok s rôznymi prílohami býval v rodine častým
jedlom. V súvislosti s tekvicou stará mama spomínala na prípad
s Pištom, ktorý ku tekvici mal veľkú averziu. Keď bol školopovinný
chlapec, jeden rok do všetkých ešte malých tekvíc vyrezal svoj mo-
nogram, resp. nejakú značku, tým obmedzil ich rast a samozrejme
rozčúlil rodičov.
Charakteristickou plodinou pre Varínčanov boli kvaky. Tieto sa
pestovali vo veľkom množstve aj u Blahov, ako potrava pre ľudí aj
pre dobytok a každý rok zaberali dosť veľkú časť poľa. Ku kvačko-
vej polievke, ktorú z kvák dosť často doma varili (plávali v nej kvaky
porezané na malé kocky), som mával veľké výhrady (podobne ako
Lolo) a aj napriek presviedčaniu mamy, že je výživná a obsahuje
mnoho vitamínov, málokedy som ju dojedol. U surových kvák to bolo
opačne, tie boli chutné, najmä keď bolo možné priamo na roli kvaku
očistiť, pokrájať a konzumovať.
Podľa toho, že vo Varíne sa kvaky hojne pestovali, Varínčanov
prezývali „kvačkári”, na čo boli a myslím aj sú, veľmi alergickí.
Nakoniec ma napadla príhoda, ktorá sa udiala počas vojny a sú-
visí tiež s jedlom.
Starý otec bol cez vojnu vládnym komisárom (dnes starosta) vo
Varíne a preto musel okrem normálnych obecných záležitostí riešiť
aj požiadavky nemeckej armády. Raz pred obedom zaklopali a vošli
do kuchyne dvaja nemeckí dôstojníci a žiadali od starej mamy „žinku”
(doma sme boli len stará mama a ja). Ona im dávala žinku na prádlo,
no z ďalšej debaty vyplynulo, že chcú od komisára ženy (nie žinky),
ktoré by im vyprali prádlo. Stará mama v rúre piekla hus (asi sa blížil
nejaký sviatok, lebo husacina nebola v rodine každodenná záleži-
tosť) a tá rozvoniavala na celú kuchyňu. Nemci chodili okolo šporáka
poťahovali nosom a dávali najavo, aké sú príjemné tie vône. Stará
mama, žena s mäkkým srdcom nakoniec podľahla psychickému ná-
tlaku, vytiahla z rúry hus a ponúkla ich. Nemci sa vyzliekli, zasadli za
stôl a skoro celú hus skonzumovali. Hádam nikdy počas vojny neza-
žili takú hostinu a nám klapli zuby naprázdno. Po toľkých rokoch, pre
upokojenie duše ma napadá taká myšlienka, že keby všetky vojnové
straty boli len takéhoto rozsahu, bolo by to znesiteľné.

- 118 -