Page 116 - Kronika

Jozef Horecký spomína
Rodinné jedlá

Hneď na úvod upozorňujem, že nebudem sa zaoberať podrob-
nými receptami jedál, nakoľko k vareniu a pečeniu nemám pozitív-
ny vzťah a viem urobiť jedine praženicu a čaj. Počas asi ročného
služobného pobytu v zahraničí, kde som bol odkázaný na mnou
pripravenú stravu, pribudli k vyše uvedeným jedlám ešte guľáš, lečo
a grilované kurča.
Základnou zásadou starej mamy bolo, pripravovať jedlá z vlast-
ných produktov. Používalo sa mlieko a maslo od vlastných kráv,
múka z domácej úrody pšenice, zomletej v Repáňovom mlyne (vo
Varíne boli po vojne ešte dva mlyny: pri kostole „Farský valcový
mlyn” a „Salátov mlyn”). Poľnohospodárske produkty, ako zemiaky,
kapusta a ostatná zelenina a ovocie, taktiež boli k dispozícii z vlast-
ných zdrojov. Potom, keď v päťdesiatych rokoch kravy a role zobrali
do JRD, stará mama sa dlho nevedela zmieriť s „kúpenskými” (kúpe-
né v obchode) produktami, ako maslo, mlieko, múka a pod.
Základnou potravou bol chlieb, ktorý pred vojnou piekli v dolnej
kuchyni (to viem len z maminho rozprávania), kde na to bola určená
veľká pec spojená s udiarňou a bola tam aj ďalšia pec s asi 100 litro-
vým medeným kotlom, kde sa po zbere sliviek varil na celý rok sliv-
kový lekvár. Chlieb piekli jeden deň v týždni (zdá sa mi, že v piatok),
vtedy napiekli chleby na celý týždeň. Neskôr po vojne sme dávali
piecť chlieb do pekárne k Baricovi, lebo ten bol preferansový partner
starého otca (vo Varíne bola ešte Staníkova pekáreň). Chlieb mie-
sila stará mama, alebo mama, ktorá po nakysnutí cesta ho označila
papierovým lístkom vystrihnutým z čistého okraja novín, na ktorý na-
písala meno. Chlieb dali do „slamenice” a keď som bol doma, úloha
odniesť ho do pekárne vždy pripadla mne. Aj po toľkých rokoch si
viem predstaviť veľkú rozžeravenú pec, pred ktorou sme stáli v rade
a postupne po jednom ukladali na pekársku lopatu chlieb. Pekár po
ňom prešiel mokrou metličkou, veľkou kľukou pootvoril ťažké dvere,
ohreblom vyhrabal zvyšky uhlia, popozeral kde má voľné miesto
a špeciálnym, vždy rovnakým pohybom, „sádzal” chlieb do pece.
Popoludní, keď som išiel pre chlieb, chleby už boli pripravené na

- 116 -