Page 116 - Kronika
P. 116

Jozef Horecký spomína
                 Rodinné jedlá

                    Hneď na úvod upozorňujem, že nebudem sa zaoberať podrob-
                 nými receptami jedál, nakoľko k vareniu a pečeniu nemám pozitív-
                 ny vzťah a viem urobiť jedine praženicu a čaj. Počas asi ročného
                 služobného  pobytu  v  zahraničí,  kde  som  bol  odkázaný  na  mnou
                 pripravenú stravu, pribudli k vyše uvedeným jedlám ešte guľáš, lečo
                 a grilované kurča.
                    Základnou zásadou starej mamy bolo, pripravovať jedlá z vlast-
                 ných  produktov.  Používalo  sa  mlieko  a  maslo  od  vlastných  kráv,
                 múka z domácej úrody pšenice, zomletej v Repáňovom mlyne (vo
                 Varíne  boli  po  vojne  ešte  dva  mlyny:  pri  kostole  „Farský  valcový
                 mlyn” a  „Salátov mlyn”). Poľnohospodárske produkty, ako zemiaky,
                 kapusta a ostatná zelenina a ovocie, taktiež boli k dispozícii z vlast-
                 ných zdrojov. Potom, keď v päťdesiatych rokoch kravy a role zobrali
                 do JRD, stará mama sa dlho nevedela zmieriť s „kúpenskými” (kúpe-
                 né v obchode) produktami, ako maslo, mlieko, múka a pod.
                    Základnou potravou bol chlieb, ktorý pred vojnou piekli v dolnej
                 kuchyni (to viem len z maminho rozprávania), kde na to bola určená
                 veľká pec spojená s udiarňou a bola tam aj ďalšia pec s asi 100 litro-
                 vým medeným kotlom, kde sa po zbere sliviek varil na celý rok sliv-
                 kový lekvár. Chlieb piekli jeden deň v týždni (zdá sa mi, že v piatok),
                 vtedy napiekli chleby na celý týždeň. Neskôr po vojne sme dávali
                 piecť chlieb do pekárne k Baricovi, lebo ten bol preferansový partner
                 starého otca (vo Varíne bola ešte Staníkova pekáreň). Chlieb mie-
                 sila stará mama, alebo mama, ktorá po nakysnutí cesta ho označila
                 papierovým lístkom vystrihnutým z čistého okraja novín, na ktorý na-
                 písala meno. Chlieb dali do „slamenice” a keď som bol doma, úloha
                 odniesť ho do pekárne vždy pripadla mne. Aj po toľkých rokoch si
                 viem predstaviť veľkú rozžeravenú pec, pred ktorou sme stáli v rade
                 a postupne po jednom ukladali na pekársku lopatu chlieb. Pekár po
                 ňom prešiel mokrou metličkou, veľkou kľukou pootvoril ťažké dvere,
                 ohreblom  vyhrabal  zvyšky  uhlia,  popozeral  kde  má  voľné  miesto
                 a  špeciálnym,  vždy  rovnakým  pohybom,  „sádzal”  chlieb  do  pece.
                 Popoludní, keď som  išiel pre chlieb, chleby už boli  pripravené na

                                            - 116 -
   111   112   113   114   115   116   117   118   119   120   121