Page 141 - Kronika
P. 141

Miro Blaha spomína
               dlho aj ľahké zbrane – samopaly. Nemci v panike utekali ako o zá-
               vod smerom na Žilinu, v snahe naskočiť ešte na dajaký ten posledný
               vagón smerom na Rajch.
                  Nedávno ešte spupná horda „nadľudí“ húfne odhadzovala zbra-
               ne a zbabelo utekala v snahe zachrániť si aspoň vlastnú kožu. Ra-
               chot ruských samopalov už bolo počuť za humnami Varína.
                  Starý otec sa vyobliekal do svojej parádnej lesníckej uniformy,
               do  vrecúška  na  veste  vložil  pamiatočné  zlaté  hodinky  visiace  na
               masívnej zlatej reťazi. Reťaz skoro celou dĺžkou presahovala vestu,
               priťahovala pohľady a zdôrazňovala dôležitosť váženého starostu.
                  Kdeže si sa tak vyparádil, Ferenc – začudovala sa stará mama?
                  Nuž, babko, patrí sa mi privítať osloboditeľov – vykrúcal si starý
               otec mohutné lesnícke fúzy.
                  Z prístenku zobral cifrovanú paličku – ani nie tak na podopiera-
               nie, ale ako ďalší odznak dôstojnosti svojej funkcie.
                  Varínsky rínok bol len na skok od domu. Zanedlho teda sa na
               varínskom rínku stretli dvaja predstavitelia – starosta Varína a veliteľ
               jednotky Červenej armády.
                  Starý otec hrdo predstúpil pred dôstojníka, predstavil sa a v mene
               občanov privítal v jeho osobe sovietske vojská. Podával napriahnu-
               tú  pravicu.  Dôstojník  podávanú  ruku  srdečne  stisol,  poďakoval  za
               privítanie  –  ale  čo  to  ?  Nenazdajky  mu  už  druhá  ruka  smerovala
               k vyzývavo trčiacej reťazi od hodiniek. Odtrhnutá zlatá reťaz aj s ho-
               dinkami a kusom futra poputovali do dôstojníkovho vrecka. Dôstojník
               vojensky zasalutoval, tak ako sa to patrí a už sa venoval iným svojim
               povinnostiam.
                  Starý otec si pomaličky, rozvážne napchal fajku tabakom, zapálil
               si a sklesnutý odchádzal domov.
                  Stará mama, od šporáku, na ktorom práve pripravovala večeru,
               zavolala – tak čo, Ferenc, prišli ? – Prišli, babko, prišli – však pozri
               – a ukazoval jej roztrhnutú vestu bez hodiniek a reťaze.
                  Tak, dosť neslávne, skončilo vítanie Červenej armády vo Varíne.
                   Na vysvetlenie ešte podotknem, že hodinky boli nadmieru prak-
                tická vojnová korisť. Veď vlastniť hodinky bola v tom čase v Rusku
               vzácnosť nad vzácnosťami. Ešte asi desať rokov po skončení voj-

                                          - 141 -
   136   137   138   139   140   141   142   143   144   145   146