Page 140 - Kronika
P. 140

Miro Blaha spomína
                 hoci  so  šindľovou  strechou,  bola  predsa  len  čiastočne  murovaná,
                 takže na jej zhorenisku ostalo viac ruín ako po dreveniciach. Dom,
                 v  ktorom  sme  bývali  my,  nebol  zasiahnutý  ohňom,  bol  murovaný
                 a stál na okraji dediny. V čase keď dedinu okupovali Nemci, zria-
                 dili si v ňom svoj štáb, takže po ich odchode sa zachoval pomerne
                 v dobrom stave.  Horšie to už bolo  po  príchode Červenej armády.
                 Vojaci z neho urobili provizórnu nemocnicu. Všetko, pre tento účel
                 nepotrebné, vyhádzali. Nezdržiavali sa s vynášaním nábytku, ktorý
                 im zavadzal. Pamätám si krásny, v tých časoch ručne na objednávku
                 na mieste robený sekretár z orechového dreva, s nádhernými orna-
                 mentami a prelamovaním, ktorý rozrúbali sekerami a zvyšky vyhá-
                 dzali von oknom. Spolu so sekretárom padli za obeť vojnovej realite
                 aj ďalšie kusy nábytku, spolu s vecami, ktoré naši nestačili odniesť.


                 Starý otec víta osloboditeľov

                    Historku, ktorá sa viaže k príchodu sovietskych vojsk do mesteč-
                 ka Varín v apríli pamätného roku 1945, som si vypočul až po skon-
                 čení  druhej  svetovej  vojny.  Je  veľmi  charakteristická  a  mohla  sa
                 odohrať v ktorejkoľvek dedine, či meste pred koncom vojny.
                    Môj starý otec, František Blaha – hlavný feršter – horár u grófky
                 Pongrácky v Krasňanoch v Kúrskej doline, neďaleko Varína, postavil
                 vo Varíne v tom čase jeden z mála poschodových domov. Po skon-
                 čení služby u grófky presťahovala sa celá rodina z horárne v Kúre
                 do Varína. V tom čase mali starí rodičia tri deti – Hanku, Marišku
                 a Bohdana – môjho otca. Neskôr sa im narodili ešte štyri deti – Šte-
                 fan, Viliam, Ferko a Alojz.
                    Starý  otec  bol  vzdelaný,  rozhľadený,  vážený  mešťan,  preto
                 nečudo, že zastával vo Varíne rôzne verejné funkcie až po funkciu
                 starostu – richtára obce.
                    V  prvej  polovici  apríla  1945  približovali  sa  jednotky  Červenej
                 armády aj ku Varínu, ktorý bol predmostím dôležitého strategického
                 železničného uzla – Žiliny.
                    Postupne zmĺkli nemecké delá, ktoré mali palposty práve v okolí
                 a zahrmeli obávané Kaťuše – raketomety, sovietske ťažké, ale zane-

                                            - 140 -
   135   136   137   138   139   140   141   142   143   144   145