Page 260 - Kronika

Mária Palčovičová spomína
Na záver mi dovoľte napísať časť príspevku, ktorý bol uverejne-
ný v spravodajcovi „Varínčan” ako spomienka na môjho manžela.
V roku 1964 ako 23 ročný lekár nastúpil na úrazové odd.
v Žiline. Po absolvovaní ročnej základnej vojenskej služby začal
pracovať na psychiatrickom odd. v Bytčici, kde pracoval 14 rokov,
úspešne zvládol prvú i druhú atestáciu, vypracoval sa na odborníka
v elektroencefalografii, ktorá sa v tom čase v Žiline iba uvádzala do
praxe. Spolupráca s prof. MUDr. Matulayom mu umožnila publikácie
vedeckých prác. A tak sa pomaly z vynúteného zamestnania stalo
povolanie, ktoré na každom poste vykonával svedomito, s citom
a porozumením pre pacientov. A ako to už býva zvykom, ak niekto
vyčnieva nad priemer, treba ho zraziť na kolená. Tak aj on v roku
1978 dostal hodinovú výpoveď z práce, ako nespoľahlivý človek,
ktorý sa nechce vyrovnať s náboženskou otázkou, jednoducho bol
človek so zlým kádrovým posudkom (v mladosti organista v D. Tiži-
ne, manželka vychovaná na fare, svokor notár...).
Po niekoľkotýždňovej nezamestnanosti začal pracovať vo FN
v Martine ako ambulantný lekár a konzilár. 17. novembra 1989
vyhral konkurz a stal sa primárom a zástupcom prednostu psy-
chiatrickej kliniky. Túto neľahkú funkciu vykonával až do 7. 3. 2000.
V tento deň po návrate z práce prekonal dva záchvaty spojené
s bezvedomím. Špeciálne vyšetrenia ukázali trpkú pravdu a potvrdili
nami tušenú a ním presne určenú diagnózu TU cerebri regio temp.
I. sin, – zhubný nádor vľavo. Nádor, ktorý sa nedal operovať, ktorý
minimálne reagoval na ožarovanie a nezaberal na žiadnu liečbu. Ná-
dor, ktorý mu 13. 4. 2002 zobral život a nám, jeho najbližším, zmenil
život od základov. Zdá sa, že po jeho odchode zostali iba spomienky.
Nie je to tak. Veď 33 rokov nášho manželstva, rovnakých morálnych
hodnôt, záľub, kde aj rozdielne názory sa dopĺňali v celok, museli
zanechať stopu, ktorá nám snáď umožní pokračovať ďalej. Naši traja
synovia, Pavol, Peter, Štefan, si ako dedičstvo po ňom nesú jeho
podobu, lásku k hudbe, športu, turistike, ale najmä lásku k prírode
a k horám. Je už na nás, aby sme vštepovali jeho skrytú vášeň pre
poéziu a maliarstvo vnučkám Veronike (2) a Lívii (1 rok), ktoré mu
svojou prítomnosťou zjasňovali dni v chorobe. Pri poslednej rozlúčke

- 260 -