Page 256 - Kronika
P. 256

Mária Palčovičová spomína
                 druhom poschodí sa pozrel, čo robím a uvidel pacienta s kosou v ru-
                 ke v mojej blízkosti. To by nebolo nič, keby ten pacient nebol odfikol
                 hlavu kosou svojej manželke. Ale to už dvaja svalnatí ošetrovatelia
                 obkolesili pacienta, kosu mu zobrali a viedli ho preč. Šok som mala
                 až ex post.
                    „Pán doktor, my vás máme veľmi radi, hovorí pacient doktorovi
                 na psychiatrii. Doktor sa poteší. ÁNO? Veď vy ste ako jeden z nás,
                 dokončuje pacient.“ Týmto som vedela pokojného Ala vždy vytočiť.
                    Nedlho po svadbe prišiel Alo zo služby a roztrasene rozprával,
                 čo sa mu prihodilo. VB mu doviezla pacienta. Pri vyšetrení pacient
                 znenazdajky otvoril ústa a zacvakol zubami niekoľko milimetrov od
                 Alovho nosa. Tých niekoľko milimetrov bolo intuitívne uhnutie hla-
                 vou. Pacient so smiechom podotkol: Ale tomu v Prahe sa mi podarilo
                 nos odhryznúť, vy ste mali šťastie.
                    Raz prišiel domov s celkom rozdriapaným ľavým lícom. V chvíli
                 nepozornosti mu pacientka zaťala nechtami do líca.
                    Na psychiatrii boli hospitalizovaní aj alkoholici. Jeden taký v de-
                 líriu videl biele myšky. (Vtipy sa robia vždy s bielymi myškami, ale
                 v skutočnosti v delíriu je to zriedkavé, skôr majú strach pred konármi
                 stromov, ktoré ich dusia a pod.) Bol už preliečený a mal byť prepus-
                 tený domov. Pri vizite sa ho primár pýtal, či ho ešte myšky trápia. Pa-
                 cient sa posťažoval: Áno, dnes zas tadiaľto od toho kúta do druhého
                 prebehli tri myšky, ale neboli biele, boli už sivé. Liečba teda pokračo-
                 vala. O týždeň bola znova vizita. Tak čo pán XY ? Ešte vám myšky
                 nedajú pokoj? Nie, pán doktor, idú odtiaľto, potiaľ a vždy v rovnakú
                 dobu. Aha, práve idú. A ozaj! Tri skutočné sivé myšky putovali od
                 jednej myšej diery ku druhej...
                    Túto príhodu som rozprávala na patológii s veľkým úspechom
                 a vyslúžila som si meno „sivá myška“.
                    Psychiater musel mať aj dobrú kondičku. Nie raz sa stalo, že pa-
                 cient zvesil z pántov dvere a použil ich ako zbraň. Odzbrojiť ho, bolo
                 vecou sily a šikovnosti.
                    Často sa stávalo, že VB priviezla pacienta, zložila ho na ambu-
                 lancii a zabudla ho prezrieť, či nemá zbraň. Tak sa stalo, že po ich
                 odchode pacient vybral dýku, zahnal sa na Ala s podmienkou, ak ho

                                            - 256 -
   251   252   253   254   255   256   257   258   259   260   261